Pavol Horov

Pochádzal z rodiny maloroľníka, o otca prišiel čoskoro po narodení. Vzdelanie získaval v Bánovciach nad Ondavou, v Moravanoch, v rokoch 1926 – 1934 navštevoval gymnázium v Michalovciach a napokon navštevoval v rokoch 1934 – 1935 učiteľskú akadémiu v Bratislave, kde získal kvalifikáciu na vyučovanie slovenčiny, dejepisu a geografie. Do roku 1944 pôsobil ako učiteľ, v rokoch 1945 – 1950 bol pracovníkom, neskôr v rokoch 1948 – 1950 riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach. Od roku 1951 žil v Bratislave, kde bol v rokoch 1951 – 1952 šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1952 – 1954 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 1953 – 1964 riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pracovníkom Slovenského ústredia knižnej kultúry (1963 – 1964). Od roku 1964 sa venoval len literárnej tvorbe.

Jeho tvorba bola blízka nadrealizmu. Debutoval zbierkou básní Zradné vody spodné, v ktorej reagoval na vojnové udalosti. Tejto téme zostal verný i vo viacerých ďalších zbierkach. K jeho umeleckým vrcholom patrí skladba Vysoké letné nebe, inšpirovaná matkinou smrťou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z poľskej (Staff, Jastrun, Przyboś, Jachimowicz), perzskej (Omar Chajjám), ruskej a bulharskej (E. Bagrjana, B. Božilov) poézie.

• 1964 – zaslúžilý umelec
• 1973 – národný umelec