Hatalov

Ako vlastníctvo Zemana Gothala sa osada spomína v roku 1278. Jej dejiny sú bohaté. Kedysi tu stál hrad, liehovar Widderovcov, v prevádzke bol parný mlyn. Obyvatelia boli poľnohospodári a ovocinári. V roku 1910 tu žila maďarská menšina, ktorá dnes už nie je zrejmá. Obec po Trianone pripadla Česko-Slovensku. Po hrade sa nezachovali žiadne stopy, pravdepodobná lokalita je v poli smerom na Budkovce. Cez výhybňu Hatalov vedie prvá železničná trať postavená štátom po roku 1918 (dĺžka 20 kilometrov, smer Vojany – Bánovce nad Ondavou).

Najstaršie osídlenie je doložené nálezmi z doby eneolitu, bronzovej, halštatskej, z doby rímskej i z 9. až 10. storočia. V rámci Uhorska patrili Hatalov až do roku 1918 do Zemplínskej župy. Dnešná obec pochádza z pôvodnej slovenskej, slovanskej osady spred 11. storočia. Výnimočne túto lokalitu označovali aj ako Nižné Žbince.

Najstaršiu písomnú zmienku o  tunajšom sídle nachádzame v roku 1326 a v tomto období patrilo k pozdišovskému panstvurodiny Ákoš. V písomných záznamoch z 14. až 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Gatal a Gataly a v tom čase patrila miestnym zemanom, z ktorých minimálne jeden študoval na viedenskej univerzite.

Najneskôr v 16. storočí v  dedine postavili murovaný kostol a v roku 1600 tu stáli dve kúrie (šľachtické sídlo), kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia Hatalov patril medzi stredne veľké dediny aj so šľachtickým obyvateľstvom. V dôsledku rozličných okolností bol Hatalov začiatkom 18. storočia bez obyvateľstva. V druhej polovici 18. storočia vďaka príchodu nového obyvateľstva sa postupne zvyšoval ich počet.

V  Hatalove vlastnili majetky členovia viacerých šľachtických rodín. V 19. storočí v Hatalove stál aj kaštieľ s rozsiahlou záhradou. Zároveň sa tu v tomto období spomína liehovar.

V roku 1973 bol do užívania odovzdaný miestny rímskokatolícky kostol.

• Oficiálna stránka obce