Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava)

Trinitársky kostol predstavuje vo svojom architektonickom stvárnení typ centrálneho jednoloďového kostola postaveného na oválnom pôdoryse s vencom plytkých kaplniek po jeho obvode. V porovnaní s exteriérom zaujme predovšetkým svojou bohatou výzdobou. Vnútorné steny kostola už pri letmom pohľade upútajú farebne jednoliatou imitáciou mramoru a nechávajú naplno vyznieť klenbové maľby.

Z eliptického pôdorysu hlavnej lode kostola vystupuje šesť bočných plytkých kaplniek (po troch na oboch dlhších stranách). Každá z nich obsahuje oltár s rovnakou stĺpovou architektúrou no s rozdielnou ikonografickou náplňou. V prvej kaplnke zľava od vchodu stojí oltár zasvätený zakladateľovi trinitárskej rehole – svätému Jánovi z Mathy. Na oltárnej menze stoja sochy uhorských kráľov – svätcov: vľavo Štefana I. a vľavo Ladislava I.

Stredné kaplnky na oboch stranách sú nielen stavebne najvýraznejšími, ale ich oltáre nesú obrazy so súvisiacimi námetmi. Oltár Bolestnej Panny Márie v kaplnke na ľavej strane obsahuje obraz Ukrižovania od rehoľného umelca frátra Hermana. Od známeho bratislavského sochára Štefana Steinmasslera pochádzajú plastiky na oltári – Bolestnej Matky a svätého Jána Evanjelistu. Oltár v protiľahlej kaplnke, zasvätený Panne Márii, je zo všetkých oltárov v kostole najstarším. V roku 1728 ho dal postaviť palatín Pavol Pálfi. Stĺpový oltár vo svojom strede nesie pozoruhodný obraz, na ktorom je namaľovaná zázračná Pieta. Na obraze vidno krajinu v pozadí, v ktorej umelec zachytil záhradu kaštieľa a horiace hospodárske budovy. Ide o vedutu Kráľovej pri Senci, kde bol v 17. storočí spomínaný obraz vo veľkej úcte. Oltár dopĺňajú sochy dvoch svätcov – vľavo svätého Jozefa a vpravo svätého Liboria biskupa.

Posledná kaplnka na ľavej strane lode obsahuje oltár s obrazom zachytávajúcim boj archanjela Michala s diablom. Nad oltárom je umiestnený kartušový nápis s textom QUO UT DEUS (Kto je Boh?) a po stranách obrazu stoja sochy archanjelov Michala a Gabriela.

Pohľad do presbytéria s hlavným oltárom

Záver pomerne hlbokého presbytéria vypĺňa hlavný oltár. Na mieste toho, ktorý tu stojí dnes, bol oltár, ktorého podobu však nepoznáme. Z roku 1728 síce existuje koncept zmluvy na jeho vyhotovenie, no ten je objednávateľom, ostrihomským arcibiskupom Imrichom Esterházym i umelcom Antoniom Gaetanom Bussim (okolo 1692 – 1732) nepodpísaný, a tak okolnosti jeho vyhotovenia i podoby sú len hypotetické. Na základe uvedeného je možné, že Bussi v danom roku vytvoril sochársku výzdobu hlavného oltára pre práve vtedy dokončený chrám. Začiatkom štyridsiatych rokov 18. storočia však prišlo k definitívnej úprave výzdoby chrámového interiéru. Vtedy pravdepodobne odstránili pôvodný hlavný oltár s Bussiho sochami a postavili nový monumentálny reprezentačný oltár podľa návrhu Bussiho krajana Antonia Galliho da Bibbienu. Jeho základný kameň položili 30. júna 1747 a spolu s bočnými oltármi svätej Anny, svätého Michala archanjela a svätého Jána Nepomuckého bol posvätený 3. augusta 1752. Podobne ako v prípade ostatných oltárov ide o stĺpovú architektúru, tvorenou štvoricou kanelovaných stĺpov zakončených korintskými hlavicami, s ústredným oltárnym obrazom od nemeckého maliara Franza Xavera Palka (1724 – 1767). Obraz predstavuje zakladateľov rehole Jána z Mathy a Felixa z Valois, ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. K obrazu sa v Umeleckom inštitúte v Chicagu zachovala unikátna, umelcom signovaná skica z roku 1745. Oltár dopĺňajú na nízkych podstavcoch, v plytkých a vysokých nikách ukončených v konche mušľou, umiestnené postranné plastiky svätej Agnesy a svätej Kataríny Alexandrijskej; ich autorstvo sa pripisuje viedenskému sochárovi Johannovi Josephovi Reslerovi (1702 – 1772), ktorý pracoval aj pre trinitárov vo Viedni a Trnave (podľa iných zdrojov sochy vytvoril Mníchovčan Johann Baptist Staub (1704 – 1784)).

Oltár s obrazom Zázračnej Panny Márie z r. 1736

Na pravej strane lode takisto nájdeme tri bočné kaplnky. Okrem strednej s oltárom Piety, zvyšné dve kaplnky obsahujú oltáre zasvätené svätcom, ktorí sa vždy tešili značnej úcte. Oltárny obraz na oltári vpravo pri presbytériu s patrocíniom svätej Anny zobrazuje svätú Rodinu. Oltár na bočných stranách nesie sochy svätého Jána Krstiteľa s tradičnými atribútmi, krížom a baránkom, a jeho otca Zachariáša zobrazeného v zaužívanej ikonografickej kompozícii – držiaceho tabuľku s nápisom IOANNES EST NOMEN EIUS (Ján je jeho meno; ide o odkaz na Lukášovo evanjelium „63 On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali.“ (Lk 1,63)).

V pravej kaplnke pri vchode stojí oltár zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému, jednému z českých patrónov, ktorého úcta je aj na Slovensku neobyčajne rozšírená. Po stranách oltárneho obrazu stoja sochy svätej Barbory a svätej Tekly.

Z koncepcie uvedených postranných oltárov sa vymyká oltár umiestnený na múre vpravo od presbytéria. Nemá stĺpovú erchitektúru. Oltár z roku 1736 má priamu súvislosť s pôsobením najvýznamnejšieho rakúskeho neskorobarokového sochára Georga Rafaela Donnera u nás. Oltár predstavuje letiacich anjelov pridržiavajúcich obraz Panny Márie s Ježiškom (ide o kópiu obrazu Krásnej Panny Márie od nemeckého renesančného umelca Albrechta Altdorfera (asi 1480 – 1538)). Autor oltára (niektorí historici umenia sa na základe typologickej príbuznosti s inými dielami prikláňajú k myšlienke, že autorom je samotný Donner, iní však uvažujú iba o umelcovi z Donnerovho okruhu) umiestnil do stredu roztvoreného baldachýnu kultový obraz Zázračnej Panny Márie a inscenoval výjav prinesenia obrazu anjelmi na zem. Nad drapériou dvojica anjelikov pridržiava rozvinutú stuhu s mariánskou modlitbou SANCTA MARIA OPN (Sancta Maria ora pro nobis, t. j. Svätá Mária, oroduj za nás). Donátorom oltára bol predseda Uhorskej kráľovskej komory, gróf Karol Ziči.

Na protiľahlom múre visí drevená kazateľnica pozoruhodná plastikami predstavujúcimi štyroch evanjelistov, umiestnenými na baňatom rečnisku. Na vrchole zvukovej striešky umiestnili

Najhodnotnejším artefaktom interiéru Kostola svätého Jána z Mathy je jeho stropná výmaľba. Ústredný priestor barokových kostolov je často zakončený kupolou, ktorá jednak poskytuje ďalšie svetlo, jednak jej prítomnosť v minulosti vytvárala priestor na umelecké zobrazenie raja či božskosti. Umeleckým zámerom, v ktorom sa kombinovali „pozemskosť“, „nebeskosť“, „prirodzenosť“ a „zázračnosť“, bolo vytvorenie ilúzie vedúcej pozorovateľovo oko od materiálneho pozemského a pominuteľného sveta smerom k zobrazeniu mystického, nadpozemského a božského raja. Pokiaľ má však veľká časť realizovaných barokových chrámov v Európe kupoly reálne, v bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba. Jej autorom je taliansky neskobarokový maliar Antonio Galli da Bibbiena. Vytvoril ju v rokoch 1744 – 1745 počas svojho druhého pobytu na Slovensku.

Freska na klenbe Kostola svätého Jána z Mathy od Antonia Galli Bibbienu z r. 1744 – 1745

Iluzívne maľby kupolových architektúr kostola trinitárov sú kvalitnou ukážkou umelcovej perspektívnej maľby s využitím fiktívnych architektúr (volútových konzol, zuborezových ríms, stĺpov či pilastrov). Ich použitie v tomto priestore vytvára dojem nadvýšenia plytko klenutých skutočných klenieb.

Na menšej klenbe nad presbytériom namaľoval umelec fresku jednoduchej kupolovej architektúry, ukončenej vo vrchole malým otvorom s priehľadom do neba s poletujúcimi anjelikmi a modro-červeným krížom – symbolom trinitárskeho rádu. Monumentálna freska v lodi predstavuje bohato členenú architektúru, ktorej symetricky členené stĺpy zbiehajúce sa do stredu a s perspektívne sa zmenšujúcimi kazetovými výplňami, dokonale evokujú dojem vysokej kupoly doplnenej laternou. Cez malý priezor v nej sa divákovi otvára pohľad do neba, kde tróni Najsvätejšia Trojica. Doplnkom architektúry sú sediace postavy štyroch veľkých učiteľov cirkvi: svätého Ambróza, svätého Hieronýma, svätého Augustína a svätého Gregora Veľkého. Ich autorom bol Bibbienov spolupracovník, viedenský maliar Karl Jacob Unterhueber (1700 – 1751).