Christian August Saský

Pochádzal z protestantskej rodiny sasko-zeitského kniežaťa Mórica, ktorý bol príslušníkom bočnej kráľovskej línie Wettinovcov, a jeho druhej manželky Doroty Márie Sasko-Wiemarskej. Sprvu si vybral vojenskú kariéru a už ako dvadsaťročný sa zúčastnil na protitureckých bitkách (o. i. sa podieľal na oslobodení Budína).

Jeho ďalšia životná dráha začala prestúpením na katolícku vieru; vzápätí nato sa stal kňazom. Potom už jeho cirkevná kariéra rýchlo napredovala. V roku 1695, potom ako sa presťahoval do Uhorska, sa stal győrskym biskupom. V roku 1701 bol menovaný za arcibiskupa-koadjútora ostrihomského, 17. mája 1706 bol pápežom Klementom XI. menovaný za kardinála. Po smrti arcibiskupa Leopolda Koloniča sa ujal úradu ostrihomského arcibiskupa 20. januára 1707.[1] Bol jediným cudzincom, ktorý sa stal ostrihomským arcibiskupom.

V roku 1714 dosiahol hodnosť nemeckého ríšskeho kniežaťa, pre seba, aj ako pre všetkých jeho nástupcov v úrade ostrihomského arcibiskupa.[2] Posledné roky života prežil s podlomeným zdravím v kláštore pavlínov v Marianke. Zomrel v Regensburgu v auguste roku 1725 v čase konania ríšskeho snemu, na ktorom sa osobne zúčastňoval.

K jeho veľkým zásluhám počas pôsobenia vo funkcii ostrihomského arcibiskupa bola aktívna účasť na potláčaní morovej epidémie, ktorá vypukla v Uhorsku na konci roka 1712. Na pamiatku potlačenia morovej nákazy postavili, aj za jeho finančnej pomoci, v roku 1713 na Rybnom námestí v Bratislave morový stĺp, na ktorom je arcibiskupovo meno zvečnené.

22. mája 1712 korunoval v prešporskom Dóme svätého Martina za uhorského kráľa Karola III. a o dva roky neskôr, 18. októbra 1714, za uhorskú kráľovnú aj jeho manželku Alžbetu Kristínu.

Christian August Saský je pochovaný v krypte Katedrály svätého Martina. Jeho osobnosť pripomínala náhrobná doska v dóme, ktorú mu dala zhotoviť jeho rodina ešte v roku úmrtia. Náhrobok vyhotovil viedenský sochár Adolf Konrad von Albrecht podľa návrhu známeho architekta Josefa Emanuela Fischera z Erlachu. Náhrobok sa však nedochoval, pretože padol za obeť Heillerovej regotizácii dómu v druhej polovici 19. storočia. Náhrobok vtedy rozobrali a strednú časť - reliéf s portrétom arcibiskupa - preniesli do kostola klarisiek; dnes je však aj tento reliéf nezvestný.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christian August Saský

• A. Špiesz, Bratislava v 18. storočí, Tatran, Bratislava, 1987
• I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983