Kostol a kláštor svätej Alžbety (Bratislava)

Súsošie Svätá Alžbeta so žobrákom v nike priečelia. Pod ním reliéfny erb arcibiskupa Imricha Esterházyho

Priečelie kostola svojím konkávnym prehnutím, veľkým kazulovým oknom a členením priečelia nikami, pilastrami a horizontálnymi rímsami pôsobí duchom radikálneho baroka.

Charakteristickým znakom priečelia kostola je jeho etážovitosť. Horizontálnymi rímsami je delené na štyri nerovnako vysoké polia. Druhé nadzemné pole okrem dominantného kazulového okna obsahuje po jeho stranách niky s postavami dvoch uhorských panovníkov – svätcov: svätého Štefana (vľavo) a svätého Ladislava. V strede vyššieho podlažia je umiestnený reliéfne stvárnený erb arcibiskupa Esterházyho.

Štvrté nadzemné podlažie ukončené po stranách volútami obsahuje v nike súsošie Svätá Alžbeta so žobrákom.

Autorom sochárskej výzdoby na chrámovom priečelí je významný umelec neskorého baroka – Ľudovít Gode (? – 1759). Sochár, pochádzajúci zo sliezskej umeleckej rodiny sa v štyridsiatych rokoch 18. storočia usadil v Bratislave. Na nasledujúce takmer dve desaťročia je jeho tvorba spojená nielen s Bratislavou ale aj s bližším či vzdialenejším okolím. Svojím dielom nadviazal na tvorbu svojho učiteľa Georga Raphaela Donnera – predovšetkým kompozíciou i typom postáv. Jeho prvou významnou prácou bola sochárska výzdoba alžbetínskeho kostola a kláštora. Vytvoril sochy na priečelí kostola – svätých Štefana a Ladislava ako aj priečelí kláštora – svätých Imricha, Alžbetu a Jozefa a podieľal sa aj na interiérovej výzdobe – postavy v nadstavci, krucifix a reliéfy na laviciach.

Zo všetkých jeho diel v kostole najviac badateľný vplyv Donnerovej tvorby je na súsoší Svätá Alžbeta so žobrákom na priečelí kostola, keď postava žobráka, ležiaceho pri Alžbetiných nohách, pripomína Donnerovho žobráka so skupiny Svätého Martina v Dóme svätého Martina.

Nad trojuholníkovým tympanónom, zavŕšujúcim priečelie, sa dvíha hranolová veža so zvonicou, zakončená helmicou.

Na hmotu kostola nadväzuje po ľavej strane dvojposchodová, štvorkrídlová stavba kláštornej budovy. Z umeleckého hľadiska na priečelí zaujme najmä portálna časť ozdobená sochami svätcov – Imricha, Alžbety a Jozefa.

Pohľad do interiéru kostola – hlavný oltár

Pri vstupe do chrámu a prvom pohľade nás očarí jeho architektúra s bohatou freskovou výzdobou.

Ikonografia výzdoby napĺňa jednotný program viažúci sa na patrónku rehole, ktorej je kostol zasvätený – svätú Alžbetu Durínsku, jej pozemský, mystický i posmrtný život. Ideovým ohniskom je obraz hlavného oltára z roku 1741, na ktorom Paul Troger zobrazil kľúčový motív legendy – Videnie svätej Alžbety s postavami kľačiacej svätice v rehoľnom rúchu a ukrižovaným Kristom, ktorý sa k nej nakláňa z kríža. Dielo zobrazuje víziu svätej Alžbety, ktorá v extatickom vytržení sleduje zjavenie Spasiteľa na kríži. Hlavný motív je rozvinutý figurálnym komparzom v popredí, poukazujúcim na dobročinnosť a milosrdné skutky svätice.

Po stranách hlavného oltára sa nachádzajú sochy v životnej veľkosti – svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského. Nad oltárnym obrazom je znak františkánskej rehole. Pod klenbou nad oltárom je holubica symbolizujúca Ducha svätého, ktorú adorujú po stranách dvaja cherubíni s kadidlami v rukách.

Na bočných stenách kostola sú obrazy, ktoré sú tiež dielom Paula Trogera a jeho žiakov – Svätá Rodina na pravom bočnom oltári a Anjeli oplakávajúci Krista na ľavom oltári. Oba nesú signatúru a datovanie 1743.

Pre každého návštevníka chrámu je zrejme najzaujímavejšia fresková výzdoba stropu. Tú realizoval Paul Troger spolu s pomocníkmi hneď po dokončení obrazu hlavného oltára v roku 1741 a podľa signatúry ju dokončil o rok neskôr.

Ústrednú kupolu pokrýva rozmerovo najrozsiahlejšia freska Glorifikáca svätej Alžbety. Odkrýva sa tu priehľad do neba orámovaný fiktívnym kruhovým tambúrom po obvode, kde sa odohráva oslávenie svätej Alžbety zobrazenej v rehoľnom rúchu. Kľačí na oblakoch pred Kristom, ktorého tróniaca postava s krížom a svätožiarou z lúčov je ťažiskom výjavu. Ikonograficky hlavná skupina na prednej (čelnej) strane presahuje v smere osi kostola i s oblakmi architektonické rámovanie. Do koncentrických prstencov oblakov po obvode sú zakomponované skupiny anjelských postáv v pohybe, poletujúci anjeli i nebeský chór anjelov spievajúcich a hrajúcich na hudobné nástroje. Kruhová kupola je v pendatívoch doplnená sediacimi alegorickými ženskými postavami v maľovaných nikách, znázorňujúcimi štyri Cnosti (personifikácie Umiernenosti, Múdrosti, Trpezlivosti a Štedrosti s ich atribútmi) a s umelcovou signatúrou pod jednou z nich: P. Troger fecit 1742.

Klenbová fresková výmaľba kostola s ústrednou freskou Glorifikáca svätej Alžbety (1742 – 1743) od Paula Trogera

Maľovaná iluzívna architektúra na klenbovom poli nad hlavným oltárom sa takisto otvára do neba s alegorickými postavami, ktoré sú symbolom Milosrdenstva. Dôležitým je letiaci anjel držiaci zvitok s biblickým citárom z Matúšovho evanjelia, ozrejmujúcim zmysel celku: Beati Misericordes quoniam ipsi Misericordiam consequentur (Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5,7). Ku kompozícii sa zachovala pôvodná Trogerova kresbová štúdia, ktorá je dnes uložená v Graphische Sammlung Albertina vo Viedni.

Iluzívna maľba na klenbe nad chórom je bez figurálnej zložky.

Výzdoba bratislavského kláštorného kostola alžbetínok, ku ktorej sa však nezachovali žiadne archívne doklady, predstavovala iba odbočenie v slede Trogerových prác pre významné rakúske kláštory.

Maľby s alžbetínskou tematikou dopĺňajú fiktívne tektonické články plných tvarov imitujúce plastickú výzdobu s barokovou ornamentikou, ktoré pokrývajú celú plochu klenby a stien a pokračujú aj na rovnom podklenutí chóru pri vchode. Na realizácii iluzívnej architektúry a dekoratívnych doplnkov sa podieľali špecialisti kvadraturisti, majstrovi pomocníci a jeho žiaci, spomedzi ktorých je v Bratislave pravdeopodobná účasť Johanna Jakoba Zeillera (1708 – 1783). Sám vo svojom životopise spomína klenbové fresky kláštorného kostola alžbetínok a najmä ich iluzívne architektonické časti. Vo vlastných freskách, ktoré vytvoril v Tirolsku a južnom Nemecku po návrate do vlasti v roku 1744 sa často odvoláva na Trogerovo dielo a v mnohom ho napodobňuje.

Aj výzdoba ostatného chrámového zariadenia sa námetovo viaže k životu patrónky kostola. Návštevníka upúta kazateľnica na pravej stene a tiež bohato vyrezávané lavice z dubového dreva. Na prednej a zadnej časti lavíc sú vyrezané reliéfy so scénami zo života tejto veľkej svätice. V zadnej časti je to umývanie nôh chudobným a rozdávanie almužny žobrákom a vpredu starostlivosť o chorých a prijatie rehoľného rúcha od biskupa. V kostole sú dva chóry, čo je zriedkavé. Chór na druhom poschodí slúžil rádovým sestrám a teda patril do klauzúry, kde sa sestry schádzali k modlitbám.