Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)

Kostol bol postavený v rokoch 1909 až 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera; bol jedným z jeho posledných veľkých diel. Základný kameň pre stavbu nového kostola položil 23. augusta 1909 zástupca ostrihomského arcibiskupa Klaudia Františka Vaszaryho dr. Šimon Való. Je to kostolík modrej farby v neprehliadnuteľnom secesnom štýle. Charakteristický je svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou. V dekorácii povrchov sa uplatňuje vrstvenie farebne odlíšených omietok a členenie do polí mäkko rámovaných pásmi. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety ako aj na hlavnom oltárnom obraze (olej na plátne) dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže. Ödön Lechner v duchu svojho osobitého prejavu koncipoval stavby kostola ako jednoloďový mäkko formovaný útvar, gradujúci do vertikály postrannej veže. Týmto zámerným historizmom chcel architekt Lechner vytvoriť maďarský národný sloh.

Motívy východnej proveniencie sú tu skôr tlmené, dá sa povedať, že prevažujú predlohy západné – románske. Napríklad je to možno badať na združených románskych oknách, prípadne na dvojstĺpoch, ktoré lemujú hlavný a bočný vstup. Aj napriek týmto prvkom sa dá podotknúť, že v modelácii plôch a vo vedení línií cítiť dokonca barokovú vzletnosť a secesnú vláčnosť a ornamentálnosť. Pôdorys je dynamicky tvarovaný s bočnými výklenkami.

Objem sa architekt snažil komponovať symetricky, ale s výnimkou vežičky, ktorú umiestnil bokom. Hlavným určitým prostriedkom, ktorý dodáva vonkajšiemu vzhľadu charakteristickú organickosť, je „plynúce“ ohraničovanie otvorov a polí priečelia vyvýšenými pruhmi s oblými hranami.

Predlohou drobnej secesnej ornamentálnej výzdoby bola ruža – kvet spojený s legendou o sv. Alžbete.

Dokument pre základný kameň zostavil profesor gymnázia Jozef Volker. Na preparovanej koži je v strede obraz sv. Alžbety, vpravo je plán nového kostola, vľavo obraz gymnaziálnej budovy (gymnázium Grösslingová) a v pozadí silueta korunovačného dómu sv. Martina v Bratislave. Nad týmto obrazom nájdeme ornament so slovami: „Zlož si svoj klobúk, smrteľník, lebo miesto na ktorom stojíš je sväté.“ V kostolíku nájdeme ešte dva erby a to erb mesta Bratislavy a uhorský erb. Úvodné slová dokumentu znejú: „Som kostol pomenovaný po sv. Alžbete z rodu Arpádovcov. Postaviť ma dalo uhorské kráľovské Ministerstvo kultu a školstva, vďaka obetavosti obyvateľov slobodného kráľovského mesta Bratislavy, v susedstve novopostaveného kráľovského katolíckeho gymnázia.“

Kostolík sv. Alžbety je jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou. Kostolík je pomerne malý ale architekt na ňom majstrovsky udržal jednotu v ornamentálnom tvarovaní. Pôvodne architekt plánoval kupolu na oválnom pôdoryse, ale nakoniec Lechner použil pásovú klenbu oválneho profilu, ktorý zakryl strmou valbovou strechou pokrytou krásnou modrou glazovanou škridlou. Konštrukčnou zaujímavosťou sú klenby, ktoré sú zo železobetónu. Realizovala ich jedna známa bratislavská firma. Stavbu viedol bratislavský staviteľ Anton Durvay. Dňa 26. júna 1910 bol slávnostne vztýčený kostolný kríž a 14. mája 1911 boli inštalované zvony, ktoré postavil biskup dr. Medard Kohl.

Interiér kostola

V neskorších opisoch kostolíka cítiť ľútosť nad tým, že sa pôvodná kupola nerealizovala. Ľútosť sa prejavila najmä preto, lebo viac zodpovedala predstavám o plne rozvinutej koncepcii maďarskej secesie aj s jej ázijskými predlohami. Architekt Ödön Lechner sa však v závere svojej tvorby zdržiaval ísť cestou hýrivých orientálnych výbojov. Aj na kaplnke sv. Alžbety je ústup od kupoly k strmej streche príklonom od orientálneho k európskemu. Po pôvodnom architektovom zámere predsa len ostala nejaká stopa. Nad kazateľnicou sa nachádza malá kupolka, ktorá je presnou zmenšeninou tej pôvodne uvažovanej hlavnej. Edmund Lechner ani vežičku neukončil strmou špicatou kužeľovou strechou, ktorú nakreslil na už spomenutom skoršom projekte, ale vrcholcom prilbicového tvaru.

Kostol má vďaka organickým plynúcim tvarom trochu záhadnú zoomorfnú mystickosť aj v interiéri. Zvlnené rámovanie na miestach pod kupolou prechádza do zaujímavého motívu oblakov. Najpôsobivejšie pôsobia prvky maďarskej secesnej proveniencie sú stlačené masívne oblúky nad oboma vstupmi. Nesú ich dvojice už spomínaných stĺpov, ktoré sú veľmi podobné románskym stĺpom. Interiér symbolizuje ružový altánok už podľa spomínanej legendy o dobročinnosti sv. Alžbety, ktoré dary pre chudobných sa ihneď v okamihu ohrozenia zmenili na kvety ruží.

Relikvie svätej Alžbety boli uložené s ostatkami sv. Klimenta Rímskeho, sv. Vincencie a sv. Teodory do hlavného oltáru. Nad hlavným oltárom je už spomínaný zavesený obraz sv. Alžbety rozdávajúcej milodary od Júliusa Túryho z roku 1911. Vysoké drevené svietniky po stranách oltára, zdobené ružami, vyhotovil oveľa neskoršie rezbár Jozef Dorosinyi. Architekt Lechner situoval do interiéru šesť nástenných malieb. Na víťazný oblúk Baránka Božieho, do lode obrazy svätých Arpádovcov. Obrazy boli namaľované budapeštianskymi maliarmi Bezsédom a Zsillem.

Pri ľavom múre kostolnej lode stojí bočný oltár zasvätený španielskej vizionárke svätej Terézii. Zdobí ho polychrómovaný reliéf sediacej Madony s kľačiacou svätou Teréziou (dielo bratislavského sochára Alojza Rigeleho). V čase vzniku oltára mu však dominoval nádherný mramorový reliéf modliacej sa manželky cisára Františka Jozefa I. Alžbety Bavorskej (rovnako dielo Alojza Rigeleho). V čase silnejúcich protimaďarských nálad po rozpade Rakúsko-Uhorska však reliéfnu dosku z múra odstránili. Aby sa predišlo jej zničeniu premiestnili ju najprv do Grasalkovičovho paláca a neskôr na faru, kde je dodnes.

Budova fary

V ľavom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduánskeho. Pri vchode na chór je drobný mramorový reliéf mladého Petra Szapáryho. Nika je pendatom valcovitej kazateľnice situovanej v protiľahlom rohu lode.

Svojím výzorom na hmotu kostola nadväzuje kubiská budova fary postavená v hĺbke záhrady. Je podobne zdobená vystupujúcim organickým lemovaním. Hoci je kostol tvarovaný najvoľnejšie, aj tak je racionálna kostra jeho kompozície celkom zreteľná.

Architekt Edmund Lechner sa na sklonku svojho života a tvorby nevydal na cestu subjektívneho voluntaristického skulpturálneho tvarovania, ale ostal na racionálnej, prehľadnej kostre. Takisto sa nerád vzdával symetrie. Tu je iba jediná výnimka a tou je vežička, čo je tradičná nesúmerná figúra uhorskej školy.

• Šafárikovo nám.
  • Električky: 1, 3, 4
  • Autobusy: 29, 50, 70
  • Nočné autobusy: N33
• Malá scéna
  • Autobusy: 29, 50, 70
  • Nočné autobusy: N33

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)

• A. Bagin, J. Krajči, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha v Trnave 1988. str. 136-139
• M. Dulla, H. Moravčíková, Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava, 2002. str. 30,31,32
• Š. Holčík, I. Rusina, Umenie Bratislavy: Obrazový sprievodca pamiatkami mesta. Tatran, Bratislava 1987. str. 380, 381
• kol. autorov a grafikov: Bratislavské kostoly. Uniapress, Bratislava 1991. str. 15
• kol. autorov: Sakrálna architektúra na Slovensku. KT Komárno 1996. str. 156, 157
• B. Pavlendová, Technická správa: Akcia: gymnázium na ulici Červenej armády. Pamiatkový ústav, Bratislava 1988. str. 2-8
• A. Stiller, Š. Šlachta, Architektúra Slovenska: Impulzy a reflexia. Slovart, Bratislava 2004. str. 74-75
• E. Szőnyi, Tak rástla Bratislava. Pallas, 1977. str. 180,181
• L. Šášky, Pamiatky Bratislavy. BIS, Bratislava 1997. str. 82