Veľký evanjelický kostol (Bratislava)

Veľký evanjelický kostol v Bratislave na Panenskej, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774 – 1776 v strohom slohu barokového klasicizmu. V roku 1963 bol kostol zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu pod číslom 174.[1]

Veľký evanjelický kostol v Bratislave
Nemecký evanjelický kostol
Veľký evanjelický kostol v Bratislave
Štát Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev ECAV
 - dištrikt Západný dištrikt
 - seniorát Bratislavský seniorát
 - cirkevný zbor Bratislava Staré mesto
Súradnice 48°08′51″S 17°06′20″V
Architekt Matej Walch
Štýl barokového klasicizmu
Výstavba 1774
 - dokončenie 1776
 Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-174/1
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Wikimedia Commons: Great Evangelical Church, Bratislava
Webová stránka: http://www.velkykostol.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História

Nakoľko drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešného Malého kostola už nepostačoval a nakoľko syn Márie Terézie Jozef II. bol naklonený reformácii, dovolili si bratislavskí nemeckí evanjelici požiadať o výstavbu nového kostola. Bol vystavený podľa cisárskeho povolenia s podmienkami aby nemal vežu a nesmel byť ani výstavný. 30. novembra 1776 v ňom odbavil evanjelický duchovný Michal Klein prvé Služby Božie a na nasledujúci deň bol kostol posvätený. Vtedy sa volal Nemecký evanjelický kostol.

Architektúra

Krov postavil hamburský tesár neznámeho mena a tento je z architektonickej, umeleckej i pamiatkovej stránky skvostom a je v celej Európe jedinečný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Na stavbe pracovali aj projektanti R. Wimmer a palier D. Zimnach.

Oltár

Prvý raz sa na Slovensku objavil kazateľnicový oltár, oltárny obraz doň namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser.

Organ

Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger – Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.[2]

Referencie
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-20]. Dostupné online.
  2. http://www.velkykostol.sk/o-nas/historia-zboru/velky-kostol/

Iné projekty

Externé zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.