Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)

Hoci o dobe jeho vzniku nie sú žiadne bližšie pramene, často sa vyskytuje rok 1221 ako rok vystavania kostola. Prvá hodnoverná listina, ktorá sa výslovne týka kostola, je bula Urbana IV. z roku 1264. Táto listina je priamym dôkazom toho, že kostol existoval už skôr.

Kostol bol postavený v gotickom štýle, niesol však aj znaky románskeho štýlu. V priebehu jeho existencie bol viackrát prestavaný a opravovaný. V polovici 14. storočia bol prestavaný v gotickom štýle, barokové dostavby sú z roku 1770 a klasicistické z roku 1794. Posledné úpravy sú z 1938. Kostol je na mieste, na ktorom sa v stredoveku nachádzala poddanská dedina patriaca ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý bol zároveň do roku 1912 patrónom Kostola sv. Mikuláša. V roku 1264 pápež Urban IV. daroval kostol, pôvodne patriaci Gerhardovi z Parmy, kaplánovi Štefana Váncsaiho. Prvá zmienka o kostole bola už v Súpise pamiatok na Slovensku v roku 1221. Zároveň  datuje aj prestavbu pôvodného románskeho kostola do gotického slohu s presbytériom do prvej polovice 14. storočia.

Kostol mal niekoľko vývojových etáp, ktoré datovali architekti Botek, Erdélyi, Pauliny, Vachová:

• 1. vývojová etapa bola v 10. – 11. storočí. Na mieste dnešného presbytéria vtedy stál kostol. Jeho orientácia bola na sever, čo dokazujú archeologické nálezy podlahy a fragmenty muriva.
• 2. a 3. vývojová etapa bola v 12. storočí, kedy kapacita pôvodného kostola nebola dostatočná. Západné priečelie bolo zbúrané a pristavalo sa románske trojlodie. Neskôr pridali 2 poschodia veže. Použili plevové tehly (17x31x4cm). Avšak na základe archeologického výskumu môžeme rátať aj s teóriou, že kostol bol v druhej etape zbúraný a postavený na novo.
• 4. vývojová etapa bola v druhej polovici 12. storočia – 13. storočie). Vybudovala sa staršie sakristia (na mieste súčasnej sakristie)
• 5. vývojová etapa bola v druhej polovici 13. storočia. K terajšej trojlodi pristavili polygonálne presbytériu, na ktoré využili materiál ako na trojlodie.
• 6. vývojová etapa bola na prelomme 13. a 14. storočia Sakristia bola prestavaná do súčasnej podoby.
• 7. vývojová etapa bola na začiatku 14. storočia) kedy nadstavili vežu. Zaklenuli presbytérium a postavili v ňom nový oltár. Kostol podľahol gotickému slohu.
• 8. vývojová etapa bola v 15. storočí. Celý interiér kostola bol upravený a postavil sa nový krov nad loďou i nad presbytériom.
• 9. vývojová etapa bola v 16-17. storočí. Robili sa menšie stavebné úpravy, takisto aj nové renesančné úpravy interiéru (vápenné nátery) a výmaľba presbytéria.
• 10. vývojová etapa bola v 18. storočí. Na kostole sa spravili barokové úpravy a pristavila sa časť oratória.
• 11. vývojová etapa bola na prelome 18/19. storočia. Dostavala sa kaplnka rodiny Ormosdy.
• 12. vývojová etapa bola na konci 19 storočia. Prebiehali neogotické úpravy kostola a presbytéria, bol osadený súčasný oltára sv. Mikuláša.

Kostol sv. Mikuláša je románsky, ktorý sa skladá z 3 lodia a veže na západnej časti. Kostol má úpravy z rôznych časových období – gotického, klasicistického i barokového. Hlavnú loď v súčasnosti doplňujú modernejšie prístavby, ktoré narušujú celkovú historickú estetiku kostola. Obe bočné lode majú profilované stropy do štvorcov. Sú estetický zladené s hlavnou loďou. Sú postavené na mieste, kde boli pôvodne barokové prístavby. Sakristia s ranogotickou klenbou je umiestnená v južnej časti, netradične vedľa svätyne. Gotické presbytérium  sa nachádza v juhovýchodnej časti. Je zaklenuté rebrovými klenbami a doplnené vitrážovými oknami.

Na tabuli pri vchode je písané, že ide o kultúrnu pamiatku zo 14. storočia. Presnejšie o románsky kostol, ktorý bol neskôr prestavaný podľa nasledujúcich slohov. (Goticky, barokový, klasicistický)

Kostol sv. Mikuláša je najstaršia románska stavba v Bratislave. Je i najstarším vysväteným kostolom v Bratislave.

V kostole sa nenachádza žiadna freska, alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša – patróna tohto kostola. Dokonca sa nevyskytuje ani vo vitrážových oknách.

V kostole sa našlo murivo z rímskej stavby z 3. storočia.

Pri a pod kostolom boli objavené hroby.

Kostol má dve fary – staršiu a novšiu. Pri stavbe staršej fary bolo využité stredoveké murivo z 13. storočia.

V kostole sa nachádza aj krypta rodiny Ormosdyovcov.

Kostol patrí pod správu miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostol bol naposledy rekonštruovaný vo februári 2020, kedy dokončili úpravu strechy hlavnej lode. V kostole doteraz prebiehajú sväté omše prednášané v maďarskom a slovenskom jazyku.

• Autobusy: 67, 70, 79

• 
  Pohľad na vežu
• 
  Portál
• 
  Informačná tabuľa pri hlavnom vchode kostola
• 
  Južná loď pristavaná v r. 1938
• 
  Pohľad na záver južnej lode
• 
  Sochy sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie
• 
  Veža
• 
  Južná strana
• 
  Brána
• 
  Severné priečelie
• 
  Južné priečelie
• 
  Apsida

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)

• Šimončičová Koóšová, P. - Pauliny, P. - Erdelyi, R. - Vachová, B. - Botek, A. - Pivko, D. - Murín, I.: Achaeologia historica 44, 2/2019, str. 749 - 773
• Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. II. Bratislava 1968
• BOTEK, A. – ERDÉLYI, R. – PAULINY, P. – VACHOVÁ, B.: Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach – nové poznatky o stavebnom vývoji, Pamiatky a múzeá 6 č.,4, 2018, str 22-27

• Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach v Bratislave, dostupné online
• Farský kostol sv. Mikuláša (Podunajské Biskupice), dostupné online
• oficiálna stránka Rímskokatolíckej farnosti