Horné Uhorsko
Horné Uhorsko (staršie často písané s malým h; cudzojazyčné názvy pozri nižšie; čiastočné synonymum je Horná zem) bolo v minulosti označenie približne buď severných alebo východných častí Uhorska. Podrobnosti pozri nižšie.
Pojem Dolné Uhorsko od polovice 16. stor. označoval vždy (t. j. vo všetkých významoch slova Horné Uhorsko) územia Uhorska (bez Chorvátska a Slavónska a Sedmohradska) iné než Horné Uhorsko.
Cudzojazyčné názvy
Horné Uhorsko:
- nem.: v 20. stor.: Oberungarn, v 16.-19. stor. (aj): Oberhungarn, Ober-Hungarn, Ober-Ungarn, Oberungern, Oberhungern, Ober-Hungern, Ober-Ungern
- v maď.: Felsőmagyarország, staršie Felső-Magyarország, pred 19. stor. spravidla Felföld (t. j. Horná zem)
- lat.: Hungaria Superior, superiores Hungariae partes, partes superiores regni Hungariae, prípadne aj partes (regni) superiores a do 15. storočia aj Panonia Superior
Dolné Uhorsko:
- nem.: v 20. stor.: Niederungarn, v 16.-19. stor. (aj): Niederhungarn, Nieder-Hungarn, Nieder-Ungarn, Niederungern, Niederhungern, Nieder-Hungern, Nieder-Ungern; Unterhungarn, Unter-Hungarn, Unter-Ungarn, Unterungarn, Unterhungern, Unter-Hungern, Unter-Ungern, Unterungern
- v maď.: Alsómagyarország, staršie Alsó-Magyarország, pred 19. stor. spravidla Alföld (t. j. Dolná zem)
- lat.: Hungaria Inferior, partes inferiores regni Hungariae a podobne
Stredovek
Na konci stredoveku sa pojem vyskytuje v latinských textoch (inojazyčné v Uhorsku boli zriedkavé) v tvaroch ako Hungaria Superior či Panonia Superior[1], predtým skôr v opisných tvaroch typu "Partes Danubii septentrionales" (územia severne od Dunaja) či "Partes regni superiores" (horné časti kráľovstva). Vzťahujú sa spravidla približne na hornaté územie na severe Uhorska, teda približne územie dnešného Slovenska a pohorí v severnom dnešnom Maďarsku. V prípade opisných tvarov je otázne či ich možno subsumovať pod Horné Uhorsko ako ucelený termín.
Na takto definovanom území ako celku sídlili prevažne Slováci (popri ostatných etnikách) a časť obývanú prevažne Slovákmi Slováci, Nemci a latinské texty nazývali obmenami výrazu Slovensko (doložené od 15. storočia) - podrobnosti pozri v článku Slováci.
Polovica 16. stor. – prvá polovica 19. stor.
V tomto období pojem Horné Uhorsko označoval buď:
- A) časť Uhorska resp. Kráľovského Uhorska na východ od zvislej čiary prechádzajúcej východnou hranicou Liptovskej a Zvolenskej stolice, alebo
- B) severné hornaté časti Uhorska resp. Kráľovského Uhorska, teda približne Slovensko.
Pojem Dolné Uhorsko označoval v oboch významoch zvyšné Uhorsko.
Polovica 16. – koniec 17. storočia
Od polovice 16. storočia do začiatku 18. storočia, teda v čase, kedy jednak Uhorsko bolo pripojené k Habsburskej ríši (tzv. Kráľovské Uhorsko) a jednak Turci obsadili veľkú časť dnešného Maďarska mal teda pojem dva významy:
A) Primárne (najmä z administratívneho hľadiska) sa ním označovalo územie Hornouhorského hlavného kapitanátu (nem. Oberungarische (Grenz)oberhauptmannschaft / Oberungarisches Grenzgeneralat, lat. supremus capitaneatus (confiniorum) partium regni Hungariae superiorum) so sídlom v Košiciach (1553/1559 – 1699) resp. s ním identické územie spadajúce pod správu Spišskej komory (1539/1555/1567 – 1848; názvy: 1555 – 1557 Správca hornouhorských kráľovských príjmov, 1557 – 1567 Administrácia hornouhorských príjmov, od 1567 Spišská komora). Bolo to celé územie východne od Liptovskej, Zvolenskej a Novohradskej stolice – to znamená 13 stolíc dnešného východného Slovenska a (pokiaľ v tom-ktorom čase vôbec patrili ku Kráľovskému Uhorsku) priľahlých častí Podkarpatskej Rusi, dnešného Maďarska a dnešného Rumunska. Názov je odvodený zo skutočnosti, že z pohľadu z Bratislavy (vtedajšieho hlavného mesta Uhorska) resp. podľa niektorých názorov z pohľadu Viedne (vtedajšieho hlavného mesta Rakúskej monarchie) ležali tieto územia vo vzdialenej, teda "hornej" časti Uhorska (podobne sa v Rakúsku z pohľadu Viedne rozlišuje Dolné Rakúsko a Horné Rakúsko).
Hornouhorské kniežatstvo (1682-1685)
Hornouhorské kniežatstvo (z pohľadu Osmanskej ríše "Stredouhorské kráľovstvo") Imricha Tököliho, zodpovedajúce územiu, ktoré Tököliho vojská vtedy mali pod kontrolou, zahŕňalo v rokoch 1682 – 1683 nie len Hornouhorský hlavný kapitanát, ale aj územie až po Kremnicu a Levice a jeden čas až po Váh; bližšie pozri Imrich Tököli.
Pojmom Dolné Uhorsko v tomto zmysle vtedy (každopádne až po zániku Dolnouhorského hlavného kapitanátu v dnešnom srbsko-maďarsko-rumunskom pohraničí v 50. rokoch 16. storočia) označoval zvyšok Kráľovského Uhorska, teda západné a stredné Slovensko a západné Zadunajsko. Treba však dodať, že napríklad táto kniha z poslednej tretiny 17. stor.[2] do Horného Uhorska nezahŕňa Spiš, Dolné Uhorsko redukuje len na Zadunajsko s Bratislavou a medzi Dolným Uhorskom a Horným Uhorskom ešte vyčleňuje ako samostatné časti Uhorska jednak strednú časť obývanú Slovákmi ("Schlovvaken" alebo "Wenden") a jednak Spiš.
B) Menej často (najmä z geografického hľadiska) sa ako Horné Uhorsko označovalo približne dnešné Slovensko [3].
Pojem Dolné Uhorsko v tomto zmysle vtedy označoval len (uhorské) Zadunajsko [4].
začiatok 18. stor. – polovica 19. stor.
I) Aj v tomto období obdobne rozlišujeme predovšetkým tieto dva významy (tento raz obidva iba v geografickom zmysle):
A) Horné Uhorsko bola časť Uhorska na východ od zvislej čiary prechádzajúcej východnou hranicou Liptovskej, Zvolenskej, Novohradskej, Peštianskej a Báčskej stolice (po Bihársku a Aradskú stolicu, teda bez – vtedy samostatného – Sedmohradska), a Dolné Uhorsko sú ostatné územia (bez Chorvátska a Slavónska). Inými slovami: Dolné Uhorsko je západná "polovica" vlastného Uhorska, Horné Uhorsko je východná "polovica" vlastného Uhorska.
Dolné Uhorsko sa formálne delilo na 2 obvody/dištrikty (nem. Kreis, lat. districtus): Preddunajský (nem. Kreis diesseits der Donau, lat. Districtus Cis-Danubianus), ktorý zahŕňal (dolnouhorské) územie severne od Dunaja a Ostrihomskú, Peštiansku a Báčsku stolicu, a Zadunajský (nem. Kreis jenseits der Donau, lat. Districtus Trans-Danubianus), ktorý zahŕňal Zadunajsko. Horné Uhorsko sa tiež delilo na dva obvody/dištrikty: Predtiský (nem. Kreis dieseits der Theiß, lat. Districtus Cis-Tybiscanus), ktorý zahŕňal (hornouhorské) územie severne od Tisy a Zátiský (nem. Kreis jenseits der Theiß, lat. Districtus Trans-Tybiscanus), ktorý zahŕňal územia južne od Tisy.[5] Ako vidno, všetky tieto názvy (Horné Uhorsko, Dolné Uhorsko, Preddunajsko, Zadunajsko, Predtisie, Zátisie) sú tvorené z pohľadu Bratislavy, vtedajšieho hlavného mesta.
B) Ten istý význam ako Felvidék vo význame b)
II) Grosses vollständiges Universal-Lexicon Aller Wissenschafften und Künste[6], 64-zväzková známa dobová encyklopédia napísaná v 30. a 40. rokoch 18. storočia (prevažne ako kompilát iných starších zdrojov), v zväzku 49 v hesle "Ungarn" však uvádza akúsi kombináciu z delení A a B; jednotlivé stolice zadeľuje medzi Horné a Dolné Uhorsko takto:
- Dolné Uhorsko zodpovedá Zadunajsku (vrátane Ostrihomskej stolice)
- Horné Uhorsko je zvyšné Uhorsko (vrátane Komárňanskej stolice), teda zhruba dnešné územia Slovensko + Podkarpatská Rus + východné Maďarsko
Rozdiel oproti A) je teda v preradení západného Slovenska do Horného Uhorska. Treba však dodať, že ďalej v tom istom hesle o Uhorsku (stĺpec 1352) sa zrazu píše, že Banská Štiavnica je "najväčšie na striebro bohaté mesto v Dolnom Uhorsku" a "najkrajšie banské mesto v Dolnom Uhorsku" je Banská Bystrica, čo priamo protirečí úvodnému deleniu v hesle.
Od polovice 19. stor.
Od polovice 19. stor. už pojem spravidla mal len význam ako Felvidék vo význame b), od konca 19. storočia prípadne aj ako Felvidék vo význame c)
Pozri aj
Externé odkazy
- napr. mapa Mikuláša Kuzánského (Nicolas Cuzan) z roku 1491
- Uhorský Simplicissimus nemeckého autora zo Sliezska (pravdepodobne hudobníka Daniela Speera, ktorý v rokoch 1654 – 1660 dobre poznal Spiš a Šariš, kde študoval a pôsobil ako vojenský bubeník)- Kultúra slova 1992, str. 231
- pozri napr. mapu Pierra du Vala pochádzajúcu asi zo 70. rokov 17. stor. a text k roku 1610 v knihe Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, 2003
- pozri napríklad spomínanú mapu
- Schwartner, M. von:Statistik des Königreichs Ungern - zweyter und dritter Theil, 1811, Buda, str. 215 a nasl.; Heslo Ungarn v Brockhausovej encyklopédii z roku 1837-1841. V Brockhausovej encyklopédii je priložená aj mapa (), na ktorej je Horné Uhorsko zakreslené ako západná (nie východná) polovica Uhorska a Dolné Uhorsko ako východná (nie západná) polovica Uhorska, ide však veľmi pravdepodobne o tlačovú chybu, pretože v texte článku je zadelenie presne opačné: Horné Uhorsko je východná polovica a Dolné Uhorsko je západná polovica.
- http://www.zedler-lexikon.de/index.html
- Liszka, J.: Národopis Maďarov na Slovensku, 2003, str. 26 n. (19. stor.)
- Encyklopédia Slovenska
- Dejiny Slovenska II : (1526-1848). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 28, 33.
- Marsina, R.: Historická terminológia–kľúč k pochopeniu slovenských dejín
- Várkonyi, Ágnes: A Királyi Magyarország 1541 – 1686, 1999
- Felső-Magyarország, Felsõ-magyarországi fõkapitányság a Felsõ-magyarországi bányavárosok in: Pallas Nagy Lexikona
- Oberungarn in: Enzyklopädie des europäischen Ostens – s viacerými chybami
- Fodor, P.: Ottomans, Hungarians, and Habsburgs in Central Europe: The Military Confines in the Era of Ottoman Conquest
- Text z roku 1591
- mapy dostupné online: