Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)

V novembri 1535 v talianskej Brescii vznikla na popud Angely Merici rehoľa sestier uršulínok. Ako hlavné poslanie si zvolili výchovu mladých dievčat a žien. Čoskoro sa rád rozšíril do viacerých oblastí Európy. V druhej polovici 17. storočia sa rehoľné sestry usadili v Prešporku (v prvom meste vo vtedajšom Uhorsku) a hneď nato začali vyvíjať svoju činnosť. V roku 1676 im bolo na základe listiny ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho povolené rozšírenie činnosti v celej krajine.

Dnešný kostol rehole uršulínok si v rokoch 1659 – 1663 pôvodne postavili bratislavskí protestanti. Jednoloďová stavba v renesančnom slohu vyrástla na samom okraji vtedajšieho mesta, tesne pri jeho severných hradbách (okrem neho už v Bratislave mali evanjelici kostol stojaci oproti mestskej radnici) .

Prešporskí protestanti však kostol užívali iba krátko (do roku 1670), pretože po odhalení Vešeléniho sprisahania im bol odňatý a v roku 1672 ho pridelili uršulínkam. Tie ho zasvätili Loretánskej Panne Márii.

Dnešná stavba až na malé výnimky je vzhľadovo totožná so stavbou protestantov. Hlavná fasáda je orientovaná do ulice. Zakončená je drevenou hranolovou vežičkou so zvonicou, pôvodne pokrytou šindľovou strechou. V roku 1683 strecha zhorela a novú strechu, už v barokovom štýle s cibuľovitým tvarom, pokryli medeným plechom.

Kostol je zariadený jednoducho. Dominuje mu neskorobarokový polychrómovaný hlavný oltár z poslednej štvrtiny 18. storočia so stĺpovou architektúrou. V strede retabula je nika so sochou čiernej Panny Márie. Sochu Loretánskej Panny Márie daroval uršulínkam v roku 1684 neskorší arcibiskup Leopold Kolonič. Oltár je doplnený sochami patrónov rehole - svätej Barbory, svätej Uršule, svätej Kataríny Alexandrijskej a svätej Agnesy.

Bočné oltáre svätej Anny a svätého Augustína majú stĺpovú drevenú architektúru so štítovým nadstavcom; drevo je polychrómované a pozlátené. Architektúry oltárov vznikli v poslednej štvrtine 18. storočia. V retabule oltára svätej Anny je ústredný obraz svätice s malou Máriou; v nadstavci je menší obraz svätej Barbory. Po stranách sú sochy svätého Jozefa a svätého Jána Krstiteľa. V retabule oltára svätého Augustína je ústredný obraz svätca so svätou Monikou. V nadstavci je obraz svätej Agnesy, po stranách sú umiestnené sochy svätého Zachariáša a svätého Jána Evanjelistu. Autorom obrazov je Martin Speer, pravdepodobne v roku 1739, sochy sú dielom Petra Brandenthala.

Kazateľnicu z druhej štvrtiny 18. storočia tvorí zavesené baňaté rečnisko so sochami Mojžiša a starozákonného veľkňaza Árona a baldachýn so sochou svätého Michala archanjela.

Pri príležitosti 10. výročia navštívenia Bratislavy Jánom Pavlom II. bol v roku 2006 odkrytý a posvätený bronzový reliéf dnes už zosnulého pápeža. Reliéf pochádza z dielne slovenského sochára Jána Borka.

Na stavbu kostola nadväzuje budova kláštora rehole.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)

• I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
• A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988

• Pamiatkový výskum kláštora Rádu sv. Uršule v Bratislave