Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža

Katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža je gréckokatolícky chrám na bratislavskom Ondrejskom cintoríne z polovice 19. storočia. Ondrejský cintorín sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto.

Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža
katedrálny chrám
Patrocínium: Povýšenie vznešeného a životodarného Kríža Pánovho
Štát Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Je súčasťou Ondrejský cintorín
Náboženstvo  
 - cirkev gréckokatolícka
 - eparchia bratislavská
 - farnosť Gréckokatolícka farnosť Bratislava - Staré mesto
Adresa ulica 29. augusta 7
811 08 Bratislava
 - súradnice 48°08′52″S 17°07′17″V
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
Výstavba 1859 – 1860
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 14.09.1860 (Ján Scitovský)
 Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-279/5
 - dátum zápisu 25. 4. 1978
Autor oltára Rastislav Bujna (ikonostas)
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Starom Meste
Poloha v Starom Meste
Wikimedia Commons: Cathedral of the Exaltation of the Venerable and Life-Creating Cross, Bratislava
Webová stránka: http://bratislava.grkatba.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História

Projekt chrámu vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Základný kameň stavby bol položený 13. mája 1859, posviacka sa konala 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža). Vykonal ju ostrihomský arcibiskup kardinál Ján Scitovský.

Je to jednoloďový chrám s neogotickými a neorenesančnými prvkami.

Chrám pôvodne patril rímskokatolíckej cirkvi a slúžil ako cintorínska kaplnka. Chrám prestal plniť svoju funkciu, keď sa na Ondrejskom cintoríne prestalo v 60. rokoch 20. storočia pochovávať a používal sa už len ako sklad kvetov.[2] Po obnovení pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1968 zostal pôvodný gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša vo vlastníctve pravoslávnej cirkvi. V roku 1972 rímskokatolícka cirkev nepoužívanú kaplnku zapožičala a neskôr darovala gréckokatolíckej cirkvi. Následne prešiel nutnou rekonštrukciou[3] a 29. októbra 1972 vladyka Vasiľ Hopko posvätil obnovený chrám. V decembri 1996 chrám prešiel výraznou prestavbou, aby zodpovedal potrebám byzantského obradu. Bola upravená najmä svätyňa a postavený ikonostas, ikony písal Rastislav Bujna.[4] Na stenách napravo a naľavo od ikonostasu sú ikony blažených Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, pod ktorými sú relikviáre s ich ostatkami.

Od 30. januára 2008 je katedrálnym chrámom Bratislavskej eparchie.

Referencie
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  2. JUDÁK, Viliam. Katedrála – matka chrámov v diecéze. In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Ed. Mária Vyskočová, Slavomír Ondica. Trnava : SSV, 2010. ISBN 978-80-7162-824-8. S. 62.
  3. HAĽKO, Jozef; BABJAK, Ján; A.Š.. Otec Jozef Haľko a Emília Haľková : prvý bratislavský farár, titulárny kanonik a jeho manželka [online]. grkat.nfo.sk, 29.08.2009, [cit. 2016-07-03]. Dostupné online.
  4. Niečo z histórie Bratislavskej farnosti [online]. grkat.nfo.sk, [cit. 2016-07-03]. Dostupné online.

Iné projekty

Literatúra
  • JUDÁK, Viliam. Katedrála – matka chrámov v diecéze. In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Ed. Mária Vyskočová, Slavomír Ondica. Trnava : SSV, 2010. ISBN 978-80-7162-824-8. S. 61-62.

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.