Rafael Trujillo
Rafael Trujillo Molina Leónidas (* 24. október 1891 – † 30. máj 1961) bol diktátor vládnuci v Dominikánskej republike od roku 1930 do jeho vraždy v roku 1961. Oficiálne vládol ako prezident medzi rokmi 1930 – 1938 a opäť v rokoch 1942 – 1952, mimo týchto období mal moc v rukách ako hlavný vojenský veliteľ. Jeho vláda sa považuje za jednu z najkrvavejších v novodobej histórii Latinskej Ameriky a prisudzuje sa jej viac ako 50 000 obetí.
| Rafael Trujillo Molina Leónidas | |||
| diktátor vládnuci v Dominikánskej republike | |||
 | |||
| Narodenie | 24. október 1891 | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 30. máj 1961 (69 rokov) | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v San Cristobal v pomerne chudobnej a mnohopočetnej rodine. Ukončil iba základnú školu a následne sa zamestnal ako telegrafista. Keď sa v r. 1916 začala vojenská okupácia Dominikánskej republiky Spojenými štátmi americkými, Trujillo sa prihlásil do Američanmi formovaných milícií tzv. Národnej gardy, ktoré mali pomáhať udržovať americkej námornej pechote v krajine poriadok. V Národnej garde mal rýchly kariérny postup a čoskoro ho americkí velitelia povýšili na generála. Pri odchode amerických vojsk z krajiny v r. 1924 už bol hlavným veliteľom celej Národnej gardy. Absolútnej moci sa ujíma v roku 1930, keď vystúpil ako prezidentský kandidát, ktorý získal až 95% hlasov. Hoci sa už vtedy preukázalo, že voľby boli sfalšované, Trujillo si s podporou USA a svojej Národnej gardy definitívne upevňuje moc.
Už krátko po svojej inaugurácii uplatňoval rozsiahle represie proti svojim politickým odporcom a začal si okolo seba budovať silný kult osobnosti. Nechal po sebe premenovať hlavné mesto Santo Domingo na Ciudad Trujillo a najvyšší vrch krajiny Pico Duarte na Pico Trujillo. Po celej krajine boli stavané jeho sochy a pred vstupom do každého kostola musel byť umiestnený nápis: „Boh na nebi, Trujillo na zemi.“
Brutálny útlak proti skutočným alebo domnelým členom akejkoľvek opozície bol kľúčovým rysom Trujillovej vlády od raného počiatku, mučenie a vraždy, ktoré vykonávala jeho tajná polícia boli na dennom poriadku. Niektoré prípady vzbudili aj zvýšenú medzinárodnú pozornosť, ako napr. "zmiznutie" spisovateľa Jesúsa Galindeza a vražda troch známych aktivistiek, sestier Mirabalových. Hoci podporoval imigráciu bieleho európskeho obyvateľstva do krajiny (prijímal napr. židovských utečencov počas 2. svetovej vojny), proti čiernemu obyvateľstvu pochádzajúcemu predovšetkým zo susedného Haiti Trujillo zaviedol politiku silnej rasovej diskriminácie. V tejto súvislosti sa udial jeho najhorší zločin, známy ako petržlenový masaker, pri ktorom dal v priebehu jediného týždňa v októbri 1937 vyvraždiť v pohraničnej oblasti s Haiti vyše 20 000 haitských prisťahovalcov. Vojaci mali pri ňom na Trujillove odporúčanie ukazovať ľudom petržlen a opýtať sa, čo to je. Kto nevedel správne vysloviť španielske slovo perejil bol okamžite označený za Haiťana (ktorí hovorili kreolsky) a bol zavraždený.
Dlho bola Trujillovým najväčším zahraničným podporovateľom vláda USA, ktorá ho vnímala ako významného spojenca v boji proti komunizmu. Ku koncu 50. rokov však vzťahy k jeho režimu ochladli, čo bolo spôsobené jednak uvedomením si americkej vlády, že sa vzťahmi s brutálnym diktátorom v očiach medzinárodného spoločenstva diskreditujú a tiež obavou USA, žeby vzrastajúca nenávisť voči jeho represívnemu režimu mohla vyvolať ľudovú vzburu, pri ktorej by mohli v krajine prevziať moc komunisti (podobne ako predtým na Kube).
Trujillo zahynul v noci 30. mája 1961, keď bola na jeho auto prechádzajúce cez ulice hlavného mesta spustená streľba z dvoch iných automobilov. Atentát zorganizovala skupina Trujillových vlastných vysokopostavených dôstojníkov a bývalých spolupracovníkov. Ako sa neskôr preukázalo, urobili to na podnet a s výraznou podporou CIA. Krátko po atentáte sa vlády ujal Trujillov syn Ramfis, ktorý začal organizovať brutálne represie ako odplatu za jeho smrť (väčšina účastníkov atentátu ich neprežila), no po tlaku USA po niekoľkých mesiacoch krajinu opustil.