Avicenna

	Avicenna
	Arabský učenec; Stredoveká filozofia
Biografické údaje
Meno	Ibn Síná (Avicenna)
Narodenie	asi 980 (Afšana)
Úmrtie	18. jún 1037 (Hamadán)
Dielo
Škola/tradícia	avicennizmus
Oblasť záujmu	medicína, alchýmia a chémia, astronómia, etika, raná islamská filozofia, logika, geografia, matematika, psychológia, fyzika, poézia, veda, paleontológia
Význačné myšlienky	zakladateľ modernej medicíny a avicennizmu, predchodca psychoanalýzy, priekopník v aromaterapii a neuropsychiatrii, významný príspevok ku geológii
	Ovplyvnený Hippokrates, Sušruta, Čaraka, Aristoteles, Claudius Galénos, Plotinos, neoplatonizmus, indická matematika, Mohamed, Al-Kindí, al-Farábí, ar-Rází, Bírúní, moslimskí lekári ;
	Ovplyvnil Abú Rajhán Bírúní, Omar Chajjám, Al-Gazzálí, Fachr al-Dín ar-Rází, Ibn Tufajl, Averroes, Šaháb ad-Dín Suhravardí, Nasír as-Dín al-Túsí, Ibn al-Nafís, scholastizmus, Albert Veľký, Duns Scotus, Tomáš Akvinský, Jean Buridan, Giambattista Benedetti, Galileo Galilei, William Harvey, René Descartes, Baruch Spinoza ;
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Avicenna; (plné texty diel autora)
	Avicenna; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Ibn Síná (arab. أبو علي الحسين بن عبد الله بن سينا – Abú Alí al-Husajn ibn Abdalláh ibn Síná , perzsky ابو على سينا Abú Alí Síná) alebo Avicena alebo Avicenna (* asi 980, Afšana pri Buchare – † 18. jún 1037, Hamadán) bol stredoveký perzský filozof, predstaviteľ východnej vetvy arabskej filozofie, lekár, prírodovedec, politik (minister seldžuckého emira v Iráne) a básnik.

Ibn Síná uskutočnil úplnú recepciu aristotelizmu v arabskej filozofii: preto nazývaný aj „tretí Aristoteles“. Filozofia Ibn Sínú nadväzuje na aristotelovskú a novoplatónsku tradíciu. Hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie), tvrdí Ibn Síná. Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Ibn Síná ako substanciálnu formu tela, ktorá je nehmotná a nesmrteľná. Ibn Síná uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Avicenna
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Avicenna

Zdroje

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Avicenna zverejneného na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.