Project Gutenberg

Projekt Gutenberg začal Michael Hart v roku 1971. Hart, študent University of Illinois dostal prístup k mainframu Xerox Sigma V na univerzite. Vďaka tomu, že jeho priateľ bol operátorom, dostal k dispozícii účet s prakticky neobmedzeným množstvom výpočtového času; jeho hodnota sa odvtedy odhadovala rôzne od 100 000 do 100 000 000 USD. Hart povedal, že sa chcel odvďačiť za tento dar tým, že bude robiť niečo, čo by bolo hodné takej sumy peňazí.

Tento počítač bol zhodou okolností jedným z 15 uzlov počítačovej siete, ktoré sa stali internetom. Hart veril, že počítače sa jedného dňa stanú dostupnými širokej verejnosti a rozhodol sa slobodne sprístupniť literárne diela v elektronickej podobe. Náhodou mal v ruksaku Deklaráciu nezávislosti Spojených štátov a táto sa stala prvým e-textom Projektu Gutenberg.

Projekt pomenoval podľa Johanna Gutenberga, nemeckého tlačiara z 15. storočia, ktorý spustil tlačiarenskú revolúciu pohyblivými znakmi.

V polovici 90. rokov bol sídlom PG Illinois Benedictine College. K snahe sa pripojilo viac dobrovoľníkov. Väčšina textu sa vpisovala ručne, kým sa nezlepšili a nerozšírili scannery a softvér pre optické rozpoznávanie znakov (OCR).

Hart neskôr uzavrel dohodu s Carnegie Mellon University, ktorá súhlasila so správou financií projektu. Ako narastal objem e-textov, dobrovoľníci postupne začali preberať každodenné úlohy, ktoré Hart vykonával.

V roku 2000 založil Charles Franks projekt Distributed Proofreaders, ktorý umožnil distribúciu kontroly naskenovaných textov medzi množstvo dobrovoľníkov prostredníctvom internetu. Táto snaha v obrovskej miere zvýšila množstvo a rôznorodosť textov, ktoré sa pridávajú do PG, ako aj zjednodušila začínajúcim dobrovoľníkom začať so svojimi prvými príspevkami.

Pietro Di Miceli, taliansky dobrovoľník, vyvinul a spravoval prvý web Projektu Gutenberg a začal s vývojom online katalógu projektu. Počas desiatich rokov, kedy sa zhosťoval tejto úlohy (1994 – 2004), web projektu vyhral niekoľko ocenení, často mu boli udelené označenia „najlepšie na Webe“, čo prispelo k popularite projektu .

Počínajúc v roku 2004, vylepšený online katalóg zjednodušil prístup k obsahu PG pre prezeranie, vyhľadávanie, prístup a odkazovanie naň.

Projekt Gutenberg je v súčasnosti hosťovaný na ibiblio na University of North Carolina na Chapel Hill.

V marci 2006 mal Projekt Gutenberg vo svojej zbierke viac ako 18 000 titulov, pričom priemerne pribúdalo viac ako 50 nových titulov mesačne.

Sú to väčšinou literárne diela západnej kultúrnej tradície, okrem literárnych foriem ako romány, poézia, poviedky a dráma PG obsahuje aj kuchárky, referenčné diela a vydania periodík. Zbierka PG má tiež niekoľko netextových diel ako zvukové súbory a súbory s hudobným zápisom.

Väčšina diel je v anglickom jazyku, ale tiež významné množstvá sú v nemčine, francúzštine, taliančine, španielčine, holandčine, fínčine a čínštine ako aj rastúce množstvá v iných jazykoch. Viac ako 50 diel je zdigitalizovaných v 13 jazykoch. [1] Katalóg však neobsahuje ani jedno dielo v slovenčine[1] a v češtine len diela 8 autorov[2].

Vždy, keď je to možné, sú diela dostupné v čisto textovom formáte, väčšinou za použitia znakového kódovania US-ASCII, ale často rozšíreného na ISO-8859-1. Iné formáty sa tiež vydávajú, keď ich dobrovoľníci zašlú, pričom najbežnejšie býva HTML. Formáty, ktoré nie sú ľahko upravovateľné, ako PDF, sa vo všeobecnosti nepovažujú za vhodné v rámci cieľov projektu, hoci niekoľko ich bolo pridaných do zbierky. Už roky prebieha diskusia o použití niektorého typu XML, hoci vývoj je pomalý.

Michael Hart povedal v roku 2004: „Misia projektu Gutenberg je jednoduchá: 'Podporovať tvorbu a distribúciu e-textov'“.

Slogan projektu je „strhnúť mreže neznalosti a nevzdelanosti“, keďže niektorí dobrovoľníci šíria verejnú vzdelanosť a docenenie literárneho dedičstva tak, ako to robili verejné knižnice na začiatku 20. storočia.

Projekt Gutenberg je medzinárodne decentralizovaný. Napríklad neexistuje politika výberu, ktoré diela sa pridajú. Jednotliví dobrovoľníci pracujú na dielach, ktoré ich zaujímajú alebo ktoré sú dostupné.

Zbierka PG má uchovávať diela dlhodobo, tak, aby sa nemohli stratiť pri žiadnej miestnej nehode. V snahe zabezpečiť to sa celá zbierka denne zálohuje a mirroruje na servery na rôznych miestach.

Projekt Gutenberg dôsledne overuje status svojich e-textov podľa autorského práva Spojených štátov amerických. Materiál sa pridáva do archívu PG iba potom, ako dobrovoľníci potvrdia, že sa na dielo nevzťahujú autorské práva a tieto záznamy sa uchovávajú pre kontrolu do budúcnosti.

Na rozdiel od niektorých projektov digitálnych knižníc si Projekt Gutenberg nenárokuje na nové autorské práva na diela, ktoré publikuje. Naopak, podporuje ich voľné šírenie a distribúciu.

Väčšina diel zbierky sa distribuuje ako voľné dielo v zmysle autorského práva USA. Právny text, ktorý sprevádza každý e-text do istej miery obmedzuje, čo je možné robiť s textom (ako distribúcia v zmenenom tvare či pre komerčné účely) v prípade, že je použitá obchodná značka Projekru Gutenberg. Tiež je umožnené odstrániť túto hlavičku a samotný text používať ako voľné dielo bez obmedzení.

V zbierke existuje tiež niekoľko diel, ktoré Projekt Gutenberg distribuuje s povolením autora. Tieto podliehajú obmedzeniam, ktoré špecifikoval držiteľ autorských práv.

V roku 1998 Sonny Bono Copyright Term Extension Act predĺžil trvanie už existujúcich autorských práv retroaktívne o 20 rokov. To zabránilo Projektu Gutenberg pridať množstvo titulov, ktoré by inak v Spojených štátoch boli považované za voľné dielo.

Projekt Gutenberg býva kritizovaný za nedostatok bibliografických informácií v svojich e-textoch: napríklad neadekvátne podrobnosti o vydaní a nezverejnenie pôvodne publikovaných predslovov a kritický aparát. Zlepšenie v týchto oblastiach je badateľné pri porovnaní starších textov s novšími; väčšina e-textov zachováva informácie o vydaní a predslovy.

Všetky príbuzné projekty sú nezávislé organizácie, ktoré zdieľajú rovnaké ideály a bolo im udelené povolenie používať obchodnú značku Project Gutenberg. Často majú konkrétne národné alebo linguistické zameranie.

• Project Gutenberg Australia hosťuje množstvo textov, ktoré sú voľným dielom podľa Austrálskeho autorského práva, ale stále chránené (alebo v istom stave) v Spojených štátoch; so zameraním na austrálskych spisovateľov a knihy o Austrálii.
• PG-EU je sesterský projekt pracujúci v súlade s autorským právom Európskej únie. Jedným z jeho cieľov je zaradiť do Projektu Gutenberg čo najväčšie množstvo jazykov. Pracuje v Unicode, aby bolo zabezpečené, že všetky abecedy sú jednoducho a korektne reprezentovateľné.
• Project Gutenberg of the Philippines „cieli sprístupniť čo najviac kníh čo najviac ľuďom, so špeciálnym zameraním na Filipíny a filipínske jazyky“.
• Project Gutenberg Europe je projekt pod záštitou Project Rastko v Srbsku a Čiernej hore. Cieľom je stať sa Projektom Gutenberg pre celú Európu. Začal zasielať svoje prvé diela v roku 2005. Zabezpečuje na svojich stránkach beh Distributed Proofreaders softvéru (oddelene od pôvodného).
• Project Gutenberg Luxembourg publikuje väčšinou, ale nie výlučne knihy písané v luxemburštine.
• Project Gutenberg Consortia Center je pobočka špecializovaná na zbierku zbierok. Tieto nemajú redaktorský dohľad či konzistentné formátovanie hlavného Projektu Gutenberg. Obsahuje tematické zbierky ako aj rozličné jazyky.
• Projekti Lönnrot je projekt začatý fínskymi dobrovoľníkmi Projectu Gutenberg.

Hoci Projekt Gutenberg-DE dostal pred rokmi povolenie používať názov Gutenberg pred rokmi, nie každý ho považuje za príbuzný projekt, z dôvodov filozofických odlišností. Projekt Gutenberg-DE autorsky chráni svoje produkty a obmedzuje prístup na browsovateľné webové verzie svojich textov.

• Šablóna:Gutenberg
• Šablóna:Gutenberg autor
• Zlatý fond denníka SME

• ^  Podľa GUTINDEX-2005 a GUTINDEX-2006 bolo v 62 týždňoch od 5. januára 2005 do 14. marca 2006 zaslaných do PG 3386 nových diel. To vychádza v priemere na 54.61 za týždeň.

• Project Gutenberg - oficiálna webstránka