Zoznam veľvyslancov Slovenskej republiky

Veľvyslanci Slovenskej republiky sú osoby, ktoré vedú diplomatické misie (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) Slovenskej republiky v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje prezident republiky po prerokovaní vládou a na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.[1] Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).[1]

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.[2]

Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (posledná zmena 16. január 2021). Zdroj pôvodného zoznamu:[3]
Krajina/organizácia vyslaniaMesto pôsobeniaVeľvyslanecNástup do úradu
Albánska republikaTiranaPeter Spišiak2018 (november)
Argentínska republikaBuenos AiresRastislav Hindický2019 (august)[4]
Austrálsky zväzCanberraTomáš Ferko2019 (marec)
Belgické kráľovstvoBruselPeter Kormúth2018 (november)
Bieloruská republikaMinskneobsadené
Bosna a HercegovinaSarajevoMartin Kačo2017 (november)
Bulharská republikaSofiaManuel Korček2017 (október)
Brazílska federatívna republikaBrasíliaMilan Zachar2018 (november)
Cyperská republikaNikóziaJán Škoda2017 (október)
Česká republikaPrahaRastislav Káčer2020 (október)[5]
Čierna HoraPodgoricaBoris Gandel2020 (január)[6]
Čínska ľudová republikaPekingDušan Bella2017 (marec)
Dánske kráľovstvoKodaňMiroslav Wlachovský2018 (november)
Egyptská arabská republikaKáhiraValér Franko2016 (marec)
EtiópiaAddis AbebaDrahomír Štos2019 (január)
Európska úniaBruselPetra Vargová2021 (január)[7]
Fínska republikaHelsinkiSlavomíra Mašurová2018 (december)
Francúzska republikaParížIgor Slobodník2017 (august)
Grécka republikaAtényIveta Hricová2017 (august)
GruzínskoTbilisiPavel Vízdal2019 (november)[4]
Holandské kráľovstvoHaagJuraj Macháč2019 (november)[4]
Chorvátska republikaZáhrebPeter Susko2018 (september)
Indická republikaDillíIvan Lančarič2018 (jún)
Indonézska republikaJakartaJaroslav Chlebo2018 (december)
Iránska islamská republikaTeheránLadislav Ballek2020 (júl)[8]
ÍrskoDublinIgor Pokojný2018 (január)
Izraelský štátTel AvivIgor Maukš2019 (august)
JaponskoTokioMarián Tomášik2017 (august)
Juhoafrická republikaPretóriaMonika Tomašovičová2016 (máj)
KanadaOttawaVít Koziak2018 (august)
Kazašská republikaAstanaMilan Kollár2018 (jún)
Kenská republikaNairobiFrantišek Dlhopolček2016 (február)
Kórejská republikaSoulJán Kuderjavý2019 (január)
Kubánska republikaHavanaRoman Hošták2018 (máj)
Kuvajtský štátKuvajtIgor Hajdušak2019 (január)
Libanonská republikaBejrútMarek Varga2020 (júl)[8]
Lotyšská republikaRigaLadislav Babčan2018 (september)
MaďarskoBudapešťPavol Hamžík2018 (august)
MexikoMexikoTerézia Šajgalíková2019 (november)[4]
MoldavskoKišiňovDušan Dacho2017 (november)
NATOBruselPeter Bátor2021 (január)[9]
Nemecká spolková republikaBerlínMarián Jakubócy2019 (november)[4]
NigériaAbujaTomáš Felix2020 (október)[5]
Nórske kráľovstvoOsloDenisa Frelichová2017 (september)
Poľská republikaVaršavaAndrej Droba2020 (január)[6]
Portugalská republikaLisabonOldřich Hlaváček2018 (január)
Rakúska republikaViedeňPeter Mišík2017 (august)
RumunskoBukurešťKarol Mistrík2018 (máj)
Ruská federáciaMoskvaPeter Priputen2014 (december)
Severomacedónska republikaSkopjeHenrik Markuš2018 (február)
Slovinská republikaĽubľanaPeter Zeleňák2020 (júl)[8]
Spojené arabské emirátyAbú DhabíMichal Kováč2019 (august)[4]
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ÍrskaLondýnĽubomír Rehák2015 (august)
Spojené štáty americkéWashingtonneobsadené
Spojené štáty mexickéMexico CityAlena Gažúrová2015 (október)
Srbská republikaBelehradFedor Rosocha2019 (november)[4]
Svätá stolicaVatikánMarek Lisánsky2018 (jún)
Španielske kráľovstvoMadridJaroslav Blaško2018 (marec)
Švajčiarska konfederácia a LichtenštajnskoBernAlexander Micovčin2020 (júl)[8]
Švédske kráľovstvoŠtokholmMartina Balunová2017 (november)
Talianska republikaRímJán Šoth2015 (august)
Thajské kráľovstvoBangkokJaroslav Auxt2020 (október)[5]
Turecká republikaAnkaraJán Pšenica2020 (júl)[8]
UkrajinaKyjevMarek Šafin2018 (august)
Uzbecká republikaTaškentJán Bóry2018 (január)
Vietnamská socialistická republikaHanojJozef Cibula (poverený vedením)2018 (november)

Pozri aj

Referencie

  1. Diplomatické hodnosti [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  2. KERN, Miro. Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ [online]. Denník N, 20.7.2016, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  3. Slovenskí veľvyslanci [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  4. Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  5. Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-10-20. Dostupné online [cit. 2020-10-26]. ISSN 1339-844X.
  6. Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, 2020-01-29, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  7. Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-01-12. Dostupné online [cit. 2021-01-16]. ISSN 1339-844X.
  8. Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  9. Veľvyslanec [online]. mzv.sk, 2013-04-23, rev. 2021-02-10, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.