Igor Slobodník

V diplomatických službách pôsobí od roku 1992, keď nastúpil ako radca zastupiteľského úradu v Kodani. Následne bol jeho vedúcim. V rokoch 1997 až 2000 bol veľvyslanec v Spojenom kráľovstve. V rokoch 2001 až 2003 pracoval ako generálny riaditeľ Ministerstva obrany. V rokoch 2003 – 2008 zastával funkciu veľvyslanca Slovenska pri NATO a v rokoch 2008 až 2010 bol generálnym riaditeľom sekcie politického riaditeľa Ministerstva zahraničných vecí.[4] V roku 2009 sa mal stať nástupcom Jána kubiša v ministerskom kresle.[5] V rokoch 2010 až 2015 bol veľvyslancom Slovenska v Nemecku.[4] Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a euróskych záležitostí sa stal k 1. máju 2015, nahradil odvolaného Petra Buriana.[6] V rokoch 2016 až 2017 pracoval v kancelárii ministra zahraničných vecí.[4]

K 1. augustu 2017 sa stal veľvyslancom vo Francúzsku.[4] Jeho predchodcom bol v rokoch 2010 až 2017 Marek Eštok.[7] Poverovacie listiny veľvyslanca odovzdal prezidentovi Macronovi 13. októbra 2017.[8]

Je autorom viacerých prekladov, najmä významných historiografických diel, ktoré súvisia s jeho študijným zameraním, najbližšie mu vychádza preklad štandardného diela popredného britského historika Orlanda Figesa pod názvom Ruská revolúcia : 1891 – 1991 (2015), spolu s bratom Martinom Slobodníkom (sinológom a tibetológom) preložil bestseller Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom (2013) od amerického historika Timothyho D. Snydera. Podieľal sa na preklade diela Alexandra Solženicyna Súostrovie Gulag: 1918 – 1956 (1991) a na jeho reedícii v modernej jazykovej úprave (2012).