Zoznam dolín v poľských Tatrách

V poľských Tatrách sa nachádza 90 dolín, kotlín a žľabov[1] a toto je zoznam najznámejších dolín tejto časti Tatier.

Dolina Chochołowska

Chochołowska dolina, v pozadí Osobitá

Je najdlhšia a najväčšia dolina v poľských Tatrách a spolu s dolinou Kościeliskou je pokračovaním doliny Czarnego Dunajca. Nachádza sa na západnom okraji tejto časti Západných Tatier a pri dĺžke 10 km zaberá plochu viac ako 35 km². Preteká ňou Siwa woda, ľavostranná zdrojnica Čierneho Dunajca.

Dolina sa člení na tri hlavné vetvy: najvýchodnejšia je Dolina Starorobociańska, nasleduje Dolina Jarząbcza a najzápadnejšia je Dolina Chochołowska Wyżnia. Okrem nich sa tu nachádza viacero menších dolín a žľabov, napríklad Mała Sucha Dolina, Wielka Sucha Dolina, Dolina Huciańska, Dudowa, Trzydniowiańska, Głębowiec, Długa, Kryta, Wielkie Koryciska, Małe Koryciska.

Dolina Kościeliska

Skalná brána v Kościeliskej doline

Spolu so západnejšie situovanou Chochołowskou dolinou je pokračovaním doliny Czarnego Dunajca. Je dlhá okolo 9 km a zaberá plochu 35 km². Dolinou preteká Kirowa woda, ktorá po sútoku so Siwou wodou vytvára Čierny Dunajec.

Z viacerých bočných ramien sú najvýznamnejšie Dolina Miętusia, Dolina Tomanowa a Dolina Pyszniańska, z menších sú to Żleb pod Wysranki, Wąwóz Kraków, Wściekły Żleb, Zastolański Żleb, Dolinka Iwanowska a Dolina Smytnia.

Dolina Białki

Dolina Roztoki

Medzi najväčšie údolia patrí dolina Białki vo východnej časti poľských Tatier. Z celkovej rozlohy 63,5 km² sa nachádza v Poľsku 38,2 km² a na Slovensku 25,3 km². Reliéf doliny vytvaroval ľadovec, ktorý mal dĺžku 14 km, plochu okolo 60 km² a hrúbku viac ako 300 m. Na rozdiel od slovenského delenia, ktoré nazýva systém jedným názvom Bielovodská dolina, v Poľsku je dolinou Bialki označovaná len severná časť územia.

Údolím preteká rieka Bialka (slov. Biela voda), pravostranný prítok Dunajca. V strednej časti vybieha západným smerom Dolina Waksmundzka, asi 2 km južne je to Dolina Roztoki a v závere sa dolina (podľa poľského delenia) rozdeľuje na dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu v slovenskej časti.

Dolina Bystrej

Kondratowa dolina

Medzi turisticky najatraktívnejšie patrí aj dolina Bystrej, nachádzajúca sa v centrálnej časti pohoria. Do Tatier sa zarezáva južne od Zakopaného a jej popularitu zvyšuje údolná stanica lanovky na Kasprov vrch. Pri dĺžke cca 6 km zaberá plochu 17 km² a po celej dĺžke preteká riečka Bystrá. Z hlavnej doliny vybiehajú viaceré menšie údolia, v hornej (južnej) časti východným smerom vybieha Dolina Jaworzynka a napokon sa delí na tri významné vetvy: východným smerom vedie Dolina Kasprowa, južným Dolina Goryczkowa a juhozápadným smerom Dolina Kondratowa.

Dolina Czarnego Dunajca Rozsiahlym a dlhým je aj údolie Čierneho Dunajca (poľ. Dolina Czarnego Dunajca), ktoré sa tiahne oblúkom tatranským podhorím. Začína na konci dolín Kościeliska a Chochołowska v západnej časti tatranskej oblasti, neďaleko obce Kościelisko. V južnej časti je dolina a ňou pretekajúcim Čiernym Dunajcom hlbšia, v severnej časti sa profil vyrovnáva. Z hlavného údolia vybieha rad menších dolín.

Dolina Suchej Wody Gąsienicowej

Dolina Gąsienicowa

Dolina Suchej Wody Gąsienicowej alebo hovorovo Dolina Suchej Wody (slov. dolina Suchej vody) je významnou dolinou severnej časti Tatier. Je dlhá približne 8 km a má rozlohu 21 km². Oddeľuje Vysoké a Západné Tatry a preteká ňou potok Sucha woda, ktorá pre svoj na mnohých úsekoch podpovrchový tok, dala názov celej doline. Potok vyteká z rozsiahleho plesa Czarny staw Gąsniencowy koryto potoka je po časť roka suché a voda sa na povrchu objavuje len počas dažďov a topenia snehu. V údolí je veľa krasových útvarov.

Ďalšie doliny

Referencie

  1. Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8

Zdroj

  • V článkoch boli použité informácie z poľskej wikipédie.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.