Milan Kňažko

Milan Kňažko (* 28. august 1945, Horné Plachtince) je slovenský herec a politik.

Milan Kňažko
Bývalý minister kultúry Slovenskej republiky
V úrade
30. október 1998 – 15. október 2002
Ivan Hudec Rudolf Chmel
1. minister zahraničných vecí Slovenskej republiky
V úrade
6. september 1990 – 22. apríl 1991
Funkcia vytvorená Ján Čarnogurský (ad interim)
3. minister zahraničných vecí Slovenskej republiky
V úrade
24. jún 1992 – 19. marec 1993
Pavol Demeš Jozef Moravčík
Biografické údaje
Narodenie28. august 1945 (75 rokov)
Horné Plachtince, Slovensko
vtedy Česko-Slovensko
Politická stranaVPN (1989)
HZDS (1991)
ADS (od marca 1993)
DÚ (od apríla 1994)
SDK (1998)
SDKÚ (2000)
nezávislý
Alma materVŠMU v Bratislave
www.knazko.sk
 Politický portál
 Biografický portál

Život

Po skončení štúdia priemyselnej stavebnej školy absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1968-70 študoval ako štipendista na Medzinárodnej divadelnej akadémii v Nancy vo Francúzsku. V rokoch 1970-71 bol členom Činoherného súboru Divadelného štúdia (Divadlo na Korze). Od 1971 bol členom Novej scény a od roku 1985 do roku 1989 členom činoherného súboru Slovenského národného divadla. Od januára do júna 1990 bol dekanom Divadelnej fakulty VŠMU. V novembri 2002 sa stal prezidentom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. Od januára 2003 do februára 2007 bol generálnym riaditeľom TV JOJ. Je tretíkrát ženatý a má tri deti.

Politická činnosť

V októbri 1989 ako jediný v ČSSR vrátil titul zaslúžilý umelec pre nesúhlas s politikou vtedajšieho režimu. V novembri 1989 vstúpil do politického diania, spoluorganizoval a moderoval masové novembrové mítingy v Bratislave. Bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla v Prahe a zároveň poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Od júna 1990 do 28. augusta 1990 bol ministrom medzinárodných vzťahov SR a v rokoch 1992 - 1993 podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí SR. Vtedy povedal, že "Mečiar používa lož ako pracovnú metódu"[1]. Od marca 1993 do októbra 1998 bol poslancom NR SR a v rokoch 1998 - 2002 ministrom kultúry SR. Spoluzakladateľ VPN (1989), HZDS (1991), ADS (od marca 1993) a Demokratickej únie Slovenska (od apríla 1994). Od roku 1998 politik (minister kultúry) SDK a potom SDKÚ (2000 podpredseda).

Prezidentský kandidát (2014)

V novembri 2013 Kňažko oznámil svoju kandidatúru do prezidentských volieb v roku 2014.[2] Pred blížiacim sa termínom odovzdania 15 tisíc podpisov na podporu kandidatúry Milana Kňažka podporili 19 poslanci OĽaNO, SDKÚ-DS a Nová väčšina - Dohoda.[3]

Vo voľbách nakoniec získal 244 401 hlasov (12,86 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 4. mieste.[4]

Filmografia
  • 1965: Šerif za mrežami (Ivan)
  • 1968: Niet inej cesty (Jurát I)
  • 1971: Nevesta hôľ (lesník)
  • 1972: Zajtra bude neskoro (kpt. Ján)
  • 1974: Deň, ktorý neumrie (kpt. Podhorec)
  • 1975: Nevesta s najkrásnejšia a (Pišta)
  • 1975: Život na úteku (Kukorelli)
  • 1977: Rusalka (princ)
  • 1979: Choď a nelúč sa (Kukorelli)
  • 1980: Hodiny (Hever)
  • 1980: Nevěsta k zulíbání (Karol Molnár)
  • 1983: Zánik samoty Berhof (poručík)
  • 1984: Návrat Jána Petru (Ján Petro)
  • 1984: O sláve a tráve (Richter)
  • 1985: …nebo být zabit (Ernest)
  • 1986: Kohút nezaspieva (učiteľ Tomko)
  • 1986: Papilio (Hrabě)
  • 1987: Devět kruhů pekla (Tomáš)
  • 1987: Svět nic neví (Křemen)
  • 1988: Dobři holubi se vracejí (Miloš Lexa)
  • 1990: Jen o rodinných záležitostech (major)
  • 1990: Poslední motýl (Gruber)
  • 1990: Svědek umírajícího času (kat Mydlář)
  • 2005: Bel ami (Walter)
  • 2005: Rána z milosti
  • 2006: Ulice (Karel Stránský)
  • 2007: Hostel: Part II (ruský mafián Saša)
  • 2009: Normal (Petr Kurten)

Ocenenia a vyznamenania

Referencie
  1. "Mečiarizmus znetvoril právo a politiku." Kňažko tvrdo skritizoval amnestie, označil ich za zvrhlosť. HNonline.sk. Dostupné online [cit. 2017-04-12].
  2. Milan Kňažko oznámil kandidatúru na post prezidenta SR [online]. TA3, 2013-11-29, rev. 2013-11-29, [cit. 2013-12-01]. Dostupné online.
  3. Kňažko nemá dosť podpisov od ľudí, pomohli mu poslanci [online]. Petit Press, 2014-01-08, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online.
  4. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad SR, 17.03.2014, [cit. 2014-05-02]. Dostupné online.

Externé odkazy




This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.