Tatra T6B5
Tatra T6B5 (podtyp električky T6, v bývalom Sovietskom zväze označované ako T3M) je typ električky vyrábanej v česko-slovenskom (neskôr českom) podniku ČKD Tatra od polovice 80. rokov minulého storočia do konca 20. storočia.
Tatra T6B5 | |
Minské električky typu T6B5 | |
Výrobné údaje | |
---|---|
Typ | T6B5 |
Výrobca | ČKD Praha, závod Tatra Smíchov |
Rok výroby | 1983 – 2003 |
Počet vyrobených kusov | 1 279 |
Technické údaje | |
Dĺžka (bez spriahadiel) | 15 300 mm |
Šírka | 2 500 mm |
Výška | 3 145 mm |
Pohotovostná hmotnosť | 18 400 kg |
Max. rýchlosť | 65 km/h |
Rozchod | 1 435 / 1 524 mm |
Obsaditeľnosť | |
Miest na sedenie | 40 |
Miest na státie | 80 |
Motory a elektrická výzbroj | |
Výkon | 4×45 kW |
Elektrická výzbroj | tyristorová TV3 |
Napájacie napätie | 600 V DC |
Konštrukcia
Električka T6B5 vychádza (rovnako ako ostatné typy česko-slovenských električkových vozňov 80. rokov) z konštrukcie typu Tatra T5 zo začiatku 70. rokov 20. storočia. Ide o jednosmerný štvornápravový motorový električkový vozeň s tromi dverami a štandardnou výškou podlahy. Vozne sú vybavené elektrickou tyristorovou výzbrojou typu TV3.
V roku 1993 bola založená česko-ukrajinská firma Tatra-Jug pre konečnú montáž električiek dodaných z Prahy. Firma ale predala len 39 vozňov, ostatné čakali na kupca. Až v roku 2003 bolo 10 vozňov opravených a skompletizovaných firmou Inekon v ostravskom dopravnom podniku a následne predaných mestu Iževsk. Posledné štyri električky boli v Ostrave dokončené roku 2007 pre ruskú Ufu.
Do tohto typu električky je možné montovať podvozky pre normálny rozchod koľaje 1435 mm a rozchod 1524 mm, ktorý používa väčšina dopravcov v mestách bývalého ZSSR.
Označenie T3M
Aby sa sovietski prevádzkovatelia nového typu nebáli, dostali električky T6B5 obchodné označenie T3M odkazujúce na obyčajnú modernizáciu osvedčených vozňov Tatra T3, aj keď T6B5 je úplne odlišný a novo vyvinutý vozeň.
Prototypy
Na začiatku 80. rokov 20. storočia bolo potrebné nahradiť už trochu zastarané električky T3 novým, modernejším typom. Vyrobilo sa mnoho prototypov, ale až typ T6B5 bol schválený do výroby (ale iba pre zahraničných zákazníkov).
V roku 1983 boli vyrobené dva prototypy vozňa T6B5, ktoré boli ihneď potom testované na pražskej električkovej sieti pod číslami 0016 a 0017. O rok neskôr boli odovzdané do Moskvy, kde dostali čísla 001 a 002 a boli ďalej testované. O niečo neskôr boli nasadené do bežnej prevádzky. V roku 1994 boli vozy prečíslované na 0301 a 0302. V súčasnosti je v prevádzke len električka ev.č. 0301, druhy vozeň sa používa ako služobný. Žiadne ďalšie električky tohto typu už do Moskvy dodané neboli.
Prevádzka
Prehľad dodaných nových vozňov (priamo z výroby). Električky si rôzne dopravné podniky predávali, takže počet miest, kde je (alebo bol) v prevádzke typ T6B5, je zrejme vyšší. V rokoch 1983 až 2003 bolo vyrobených 1279 vozňov.
Súčasný štát | Mesto | Stránka | Typ | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla pri dodaní |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Minsk | stránka | T6B5SU | 1990 – 1996 | 24 | 001 – 025 | číslo 022 neobsazeno | |
Sofia | stránka | T6B5B | 1989 | 37 | 4101 – 4137 | ||
Riga | stránka | T6B5SU | 1988 – 1990 | 62 | 201 – 262, pozri aj pozn. | ||
Barnaul | stránka | T6B5SU | 1985 – 1989 | 106 | 1001 – 1032 3001 – 3209 |
s medzerami | |
Iževsk | stránka | ∑ | 1987 – 2003 | 45 | |||
T6B5SU | 1987 – 1991 | 35 | 2001 – 2035 | ||||
T6B5-RA | 2003 | 10 | 2036 – 2045 | ||||
Jekaterinburg | stránka | T6B5SU | 1987 – 1989 | 34 | 357 – 372 730 – 747 |
||
Kursk | stránka | T6B5SU | 1987 – 1995 | 78 | 009 – 086 | ||
Lipeck | stránka | T6B5SU | 1988 – 1989 | 45 | 2101 – 2145 | ||
Moskva | stránka | T6B5SU | 1984 | 2 | 001 – 002 | ||
Nižný Novgorod | stránka | T6B5SU | 1988 – 1989 | 25 | 2901 – 2925 | ||
Novokuzneck | stránka | T6B5SU | 1989 | 15 | 215 – 228 | ||
Oriol | stránka | T6B5SU | 1989 – 1990 | 14 | 086 – 099 | ||
Rostov nad Donom | stránka | T6B5SU | 1988 – 1989 | 40 | 800 – 839 | ||
Samara | stránka | T6B5SU | 1989 – 1993 | 48 | 853 – 867 1003 – 1036 |
číslo 1024 neobsadené | |
Tula | stránka | T6B5SU | 1988 – 1996 | 77 | pozri poznámku | ||
Tver | stránka | T6B5SU | 1985 – 1988 | 35 | 1, 3-4, 6, 9, 11-38, 136, 138 | ||
Ufa | stránka | ∑ | 1988 – 2007 | 34 | |||
T6B5SU | 1988 | 30 | 1101 – 1130 | ||||
T6B5-MPR | 2007 | 4 | 2007 – 2009, 2031 | ||||
Ulianovsk | stránka | T6B5SU | 1988 – 1990 | 45 | 2173 – 2217 | ||
Vladikavkaz | stránka | T6B5SU | 1988 | 20 | 110 – 129 | ||
Volgograd | stránka | T6B5SU | 1987 – 1989 | 20 | 2834 – 2853 | ||
Voronež | stránka | T6B5SU | 1989 | 12 | 105 – 116 | ||
Pchjongjang | stránka | T6B5K | 1990 – 1992 | 129 | 1046 – 1174 | ||
Charkov | stránka | T6B5SU | 1988 – 1990 | 55 | 1519 – 1573 | od 2007: 4519 – 4573 | |
Dnipro | stránka | T6B5SU | 1996 – 2002 | 12 | 3001 – 3012 | ||
Doneck | stránka | T6B5SU | 2003 | 8 | 3001 – 3008 | ||
Kamianske | stránka | T6B5SU | 1996 – 2000 | 5 | 2000 – 2004 | ||
Kyjev | stránka | T6B5SU | 1985 – 1994 | 97 | 001 – 077 100, 101 301 – 318 |
||
Kryvyj Rih | stránka | T6B5SU | 1993 | 1 | |||
Mykolajiv | stránka | T6B5SU | 2000 – 2001 | 3 | 1915, 2001, 2002 | ||
Odesa | stránka | T6B5SU | 1999 | 1 | 7001 | ||
Záporožie | stránka | T6B5SU | 1988 – 1996 | 50 | 417 – 466 | ||
Taškent | stránka | T6B5SU | 1991 – 1999 | 100 | 2701 – 2757 |
Poznámky:
Tula: vozne T6B5SU obdržali čísla 13, 14, 17, 18, 23 – 30, 47, 48, 83, 84, 301 – 358.
Riga: evidenčné číslo je teraz skryté v päťmiestnom označeniu, kde prvá cifra je kód vozovne a piata cifra je kontrolná
Niektoré vozne z 90. rokov 20. storočia a všetky vozne z prelomu 20. a 21. storočia vyrobila ukrajinská firma Tatra-Jug.
Súčet kusov v tabuľke udáva číslo 1358; stránka Transphoto.ru udáva počet 1285 kusov.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra T6B5 na českej Wikipédii.