Električková doprava v Pchjongjangu
Električková doprava je takisto zastúpená aj v hlavnom meste KĽDR, Pchjongjangu.
Električková doprava v Pchjongjangu | |
Električky Tatra KT8D5K v Pchjongjangu | |
Základné údaje | |
---|---|
Štát | |
Mesto | Pchjongjang |
Prevádzkovateľ | Transport and Communication Commission |
Zahájenie prevádzky | 1991 |
Trakcia | elektrická |
Infraštruktúra | |
Prevádzková dĺžka tratí | 53,5 km |
Rozchod koľaje | 1000 mm 1435 mm |
Napätie | 600 V |
Vozovne | 3 |
Prevádzka | |
Počet liniek | 4 |
Počet vozňov | 394 |
Vzhľadom k tomu, že občania štátu nemôžu vlastniť automobilov, je mestská hromadná doprava ich jedinou možnosťou, ako cestovať po hlavnom meste. Električky obsluhujú tie časti metropoly, kde nie je zabezpečená doprava metrom či trolejbusmi.
Historický vývoj
Prvá električková sieť vznikla v Pchjongjangu v časoch japonskej okupácie. Od roku 1910 sa mesto veľmi rýchlo rozvíjalo, elektrické električky prišli na scénu 23. mája 1923, kedy nahradili konské. Celý systém vydržal fungovať zhruba tridsať rokov, v časoch kórejskej vojny bol Pchjongjang ťažko poškodený a došlo zároveň k likvidácii siete.
Súčasný systém električkovej dopravy má krátku históriu. Slávnostné otvorenie sa konalo k 79. narodeninám hlavy štátu, Kim Il-Songa, 12. apríla 1991. O tri dni neskôr začal nový druh dopravy slúžiť cestujúcim. Prvá trať má dĺžku 20 km, je mestského charakteru, spája štvrte Songsan a Songsin, kde sa nachádzajú dve vo svojej dobe nové sídliská, ktoré potrebovali dopravnej obsluhy.
V rovnaký deň o rok neskôr nasledovalo otvorenie druhej trati, a o štyri roky neskôr sa objavila aj nová, zatiaľ posledná trať; táto je však technicky oddelená od ostatných a má rozchod koľají 1000 mm (zvyšok siete je klasického rozchodu). Spája stanicu metra Samhung s mauzóleom Kim Il-Songa. Trate sú na sídliskách vedené mimo hlavnú komunikáciu po vlastnom telese (každý smer sa nachádza na inej strane; vzdialené sú od seba až desiatky metrov), ukončené sú niekedy aj provizórnymi slučkami (počítalo sa s predlžovaním tratí v súvislosti s budovaním ďalších sídlisk).
Vozňový park
K zahájeniu prevádzky boli dodané električky česko-slovenskej výroby typov T6B5K a KT8D5K (koncové písmeno K označuje, že ide o exportné vyhotovenie pre Severnú Kóreu) a nelicencované čínske kópie vozňov KT4. Hoci vozne typu KT4 sú kĺbové, vzhľadom k technickým problémom sa nakoniec kĺby odstránili.
Po vybudovaní tretej a poslednej trati sa vozňový park rozrástol o ďalšie ojazdené elektricky pôvodom zo švajčiarskeho Zürichu. Tie sú nasadené na úzkorozchodnej trati (celkom 18 motorových a 18 vlečných vozňov). Ich dodanie v roku 1995 bolo prísne utajené.
V rokoch 1996 a 1998 sa objavili ešte aj česko-slovenské električky, ojazdené z Nemecka (z Drážďan, Magdeburgu a Lipska), typu Tatra T4D s vlečnými vozňami Tatra B4D (celkom 100 vozňov).
V roku 2008 bol vozový park doplnený vyradenými električkami Tatra T3SU a T3SUCS z pražského dopravného podniku.
Električky sú spojené do dvojvozňových súprav, a vzhľadom k svojmu už uvedenému významu sú relatívne preplnené. Jednotný mestský náter v podstate neexistuje, električky jazdia vo farbách, v akých boli do mesta dodané.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvajová doprava v Pchjongjangu na českej Wikipédii.