Tatra RT8D5

Už od polovice 80. rokov 20. storočia bola plánovaná v hlavnom meste Filipín, Manile, výstavba rychlodrážnej električkovej trate nadväzujúcej na trať LRT 1 sprevádzkovanú v roku 1982. V roku 1988 došlo k prvému kontaktu medzi česko-slovenským Pragoinvestem a filipínskou spoločnosťou EL Enterprises.[1] O štyri roky neskôr potom bola podpísaná zmluva, podľa ktorej mala ČKD Tatra dodať pre túto novú linku 84 električiek Tatra KT8D5 v podobnom prevedení, v akom boli dodávané českým a slovenským dopravným podnikom. V roku 1995 bol preto vyrobený prototypový vozeň, ktorý vzhľadovo veľmi pripomínal typ KT8D5.[2] Nasledujúceho roku však došlo k zmene zloženia akcionárov filipínskej spoločnosti, ktorá bola premenovaná na Metro Rail Transit Corporation (MRTC), a takisto boli pozmenené technické požiadavky na vozne. Ešte toho istého roku bola podpísaná nová zmluva na dodávku 73 električiek.[1]

Tatra RT8D5 je jednosmerný trojčlánkový motorový električkový vozeň. Vozová skriňa je usadená na štyroch dvojnápravových podvozkoch so všetkými hnacími nápravami. Skriňa električky je vyrobená z navzájom zvarených oceľových častí, podlaha je z preglejok potiahnutých protišmykovým materiálom.[2] Kabína vodiča sa nachádza v jednom čele vozňa, v zadnom čele sa nachádza iba malý manipulačný panel. Električky sú ale vybavené dverami z oboch strán, takže po spojení vozňov zadnými časťami k sebe sú prevádzkované ako obojsmerné vratné súpravy. V krajných článkoch sa nachádzajú na každej strane vždy dvoje dvojkrídlové predsuvné dvere, v strednej článku jedny. Vzhľadom k veľkej výške manilských nástupíšť je celá podlaha električky v jednej rovine (925 mm na temenom koľajnice)[3] a nie sú pri dverách potrebné schody.[2] Kabína vodiča i priestor pre cestujúcich sú vybavené klimatizáciou, vodič vozeň ovláda ručným radičom. Sedačky pre cestujúcich sú riešené ako pozdĺžne lavice.

RT8D5 poháňa osem jednosmerných trakčných motorov (každý vždy jednu nápravu), vozeň je vybavený elektrickou výzbrojou TV14Z s pulznými meničmi vybavenými IGBT tranzistormi.[4] Tá umožňuje prevádzku súprav tvorených až štyrmi posuvnými vozňami RT8D5 riadenými z čelného stanovišťa. Vozeň je vybavený jedným polopantografom a tromi druhmi bŕzd: elektrodynamickou, mechanickou kotúčovou a koľajovou.[2]

Prototyp sa od vyššie popísaných sériových vozňov čiastočne odlišoval. Okrem dizajnu pripomínajúceho električky typu KT8D5 išlo o klasickú obojsmernost (kabíny vodiča sa nachádzali v oboch čelách vozňa) či ovládanie vozňa nožnými pedálmi.[2]

Prototyp električky RT8D5 bol dokončený zrejme začiatkom roku 1995 a v marci toho roku vyšiel na prvé skúšobné jazdy po pražskej električkovej sieti s evidenčným číslom výrobcu 0029.[2] Po ich ukončení bol odstavený a vzhľadom k nepoužiteľnosti pre bežnú prevádzku v Prahe bol na objednávku MRTC podrobený crash testom, ktoré sa uskutočnili 3. novembra 1998 v areáli Ústredných dielní Dopravného podniku hl. m. Prahy. Prototypový vozeň nebol v hlavných nosných častiach výraznejšie poškodený.[2] Potom bola električka RT8D5 niekoľko rokov odstavená v areáli Ústredných dielní než došlo k jej zošrotovaniu.

Pre manilskú trať MRT 3 bolo v rokoch 1997 až 1999 vyrobených celkom 73 električiek označovaných ako RT8D5M. Výstavba linky sa začala na jeseň roku 1996 a 27. apríla 1998 bola uskutočnená prvá slávnostná jazda na 800 m dlhom úseku. Pre túto príležitosť bola na Filipíny letecky prepravená prvá električka RT8D5M. Postupne nasledovali ďalšie vozne, ktoré už boli prepravované na lodiach po 12 kusoch, tak, aby sa v júli 1999 mohla začať skúšobná prevádzka na hlavnom úseku trate medzi stanicami North Avenue a Buendía.[1] Plná prevádzka na tomto úseku sa začala 15. decembra 1999, zvyšok trate medzi Buendía a Taft Avenue bol sprevádzkovaný 20. júla 2000. Električky sú typicky prevádzkované vo trojvozňových vlakoch, denne býva vypravených až 60 vozňov (teda 20 vlakov).[5]

1. PSOTA, Petr. Dopravní projekt MTR-3 v Manie, Filipíny. Tři roky provozu. Městská doprava, roč. 2002, čís. 4, s. 19–21.
2. RT8D5M [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
3. RT8D5M [online]. www.skd.cz, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
4. MARA, Robert. Tatra T3 1960–2000. 40 let tramvají Tatra T3. [s.l.] : K-Report, 2001. ISBN 80-903012-0-7. S. 120.
5. Operations | Metrostar Express [online]. web.archive.org, 2010-04-10, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra RT8D5

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra RT8D5 na českej Wikipédii.