Rostov nad Donom
Rostov nad Donom (po rusky: Ростов-на-Дону - Rostov-na-Donu) je mesto na juhu európskej časti Ruska. Leží na rieke Don, neďaleko hraníc s Ukrajinou, 46 km od pobrežia Azovského mora. Má 1 130 305 obyvateľov (2018) a je správnym centrom Rostovskej oblasti a celého Južného federálneho okruhu.
Rostov nad Donom | |||
Rostov-na-Donu Ростов-на-Дону | |||
Mesto | |||
Buďoného ulica | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Fed. štát | Federálne mesto | ||
Región | Rostovská oblasť | ||
Súradnice | 47°14′00″S 39°43′00″V | ||
Rozloha | 348,5 km² (34 850 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 130 305 (2018) | ||
1807 | 1749 | ||
Primátor | Michail Čerňšov | ||
Pozícia mesta v Rusku.
| |||
Pozícia Rostova nad Donom v Európe
| |||
Wikimedia Commons: Ростов-на-Дону | |||
Webová stránka: http://www.rostov-gorod.ru/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Mesto bolo založené v roku 1749, onedlho po jeho založení tu vznikla pevnosť a obchodné centrum Temernická colnica[1]. Vďaka vhodnej polohe neďaleko mora sa malé mesto okolo svojej pevnosti postupne rozširovalo. Názov Rostov-na-Donu vo svojej dnešnej podobe vznikol v roku 1796, keď sa vtedajšie mestečko rýchlo vzmáhalo a čoskoro získalo mestské privilégiá. Pomenované bolo podľa biskupa - Svätého Dimitrija Rostovského, pochádzajúceho z Rostova v Jaroslavľskej oblasti.
Vďaka silnému dopravnému ruchu na rieke Don sa rozrastalo tak rýchlo, že už roku 1928 sa sem presťahovali úrady regionálnej správy z Novočerkasska. V rámci boja komunistov proti náboženstvu, po ruskej občianskej vojne a ustanovení komunistickej vlády tu boli zborené dve kedysi dominantné katedrály - Katedrála sv. Alexandra Nevského a Katedrála sv. Juraja v Nachičevane.
V rokoch 1941 a 1942 mesto dvakrát obsadil Wehrmacht. Začiatkom 90. rokov sa tu po páde ZSSR rozrastala bieda a kriminalita, situácia sa dnes lepší. Vznikajú nové podniky a iné sa sem usadzujú z okolitých oblastí.
Šport
V meste sídli futbalový klub FK Rostov či popredný hádzanársky klub GK Rostov-Don.
Referencie
- Temernickaja tamožňa. Boľšaja sovietskaj encyklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-04-15]. Dostupné online. (po rusky)