Samara

Samara, rus. Самара, (v rokoch 1935 až 1991 Kujbyšev) je mesto na východe európskej časti Ruskej federácie na ľavom brehu rieky Volga. Má okolo 1 163 000 obyvateľov (2018) a je deviatym najväčším mestom Ruska a správnym strediskom Samarskej oblasti.

O iných významoch výrazu Samara pozri Samara (rozlišovacia stránka).
Samara
(Самара)
Mesto
Divadlo v Samare.
Vlajka
Erb
Štát Rusko
Región Samarská oblasť
Nadmorská výška 100 m n. m.
Súradnice 53°11′0″S 50°7′0″V
Rozloha 466 km² (46 600 ha)
Obyvateľstvo 1 163 399 (2018[1])
Vznik 1586
Primátor Alexander Fetisov
Poloha mesta v rámci Ruska.
Poloha mesta v rámci Ruska.
Wikimedia Commons: Samara
Webová stránka: city.samara.ru
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Mesto leží pri opustenom meandri Samarskaja Luka, na ľavom brehu rieky Volga, medzi ústiami riek Samara a Sok. Z geomorfologického hľadiska leží v oblasti Nízke Zavolžie[2]. Mesto má v poludníkovom smere dĺžku asi 50 km a v rovnobežkovom smere šírku asi 20 km. Rozloha mesta je asi 466 km2.[3]

Dejiny

Mesto bolo založené v roku 1536 ako pevnosť proti nájazdom Tatárov. V roku 1688 sa stala mestom, v roku 1851 sa stala sídlom gubernie. V druhej polovici 19. storočia bola sprevádzkovaná železnica, čo naštartovalo prudký nárast počtu obyvateľstva medzi rokmi 1866 a 1897 o 30-tisíc ľudí. V ruskej občianskej vojne, ktorá vypukla krátko po boľševickej revolúcii, bola Samara centrom protiboľševických síl. Od roku 1935 niesla názov Kujbyšev po sovietskom politikovi Valeriánovi Kujbyševovi. Počas druhej svetovej vojny sem boli presťahované niektoré úrady z Moskvy z obáv z postupu nemeckých vojsk a dobytia hlavného mesta.

Priemysel

Samara je významných priemyselným mestom. Je tu konštrukčná kancelária a výrobný závod CSKB-Progress, ktorý v 50. a 60. rokoch 20. storočia vyrábal sovietske medzikontinentálne balistické rakety prvej generácie R-7 a R-7A, dnes výrobcom nosných rakiet typov Sojuz a Molnija. Preto bola Samara za čias studenej vojny mestom uzatvoreným pre cudzincov, aby bola chránená pred prípadnými špiónmi. Ďalším významným odvetvím je automobilový priemysel, v neďalekom Togliatti sídli závod AvtoVAZ, inými názvami aj Žiguli alebo Lada, ktorý sa snaží dostať zo zlej hospodárskej situácie, ktorá závod sužuje už od pádu ZSSR. Sú tu aj strojárske závody Alcoa a chemické závody nedávno skrachovaného Jukosu.

Doprava

Je dôležitou železničnou križovatkou na línii Moskva-Ufa a Orenburg. Je tiež dôležitým riečnym prístavom na Volge. Nachádza sa tu i letisko.[4] V meste premáva od roku 1987 podzemná rýchlodráha - samarské metro.

Rodáci

Referencie
  1. Počet obyvateľov Ruskej federácie pre obce a mestá k 01.1.2014 [online]. gks.ru, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Akademie, Praha
  3. Geografičeskoe položenie [online]. city.samara.ru, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Kujbyšev. Boľašaja sovietskaja encyklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samara

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.