Tatra T4

ČKD Tatra získala v roku 1965 podľa zmluvy podpísanej medzi nemeckou a česko-slovenskou stranou monopol výroby električkových vozňov v rámci RVHP pre nemecký trh. Tamojší výrobca VEB Waggonbau Gotha preto zrušil výrobu električiek a zvyšok vozňov musela za neho vyrobiť ČKD. Tá prevzala pôvodnú technickú dokumentáciu a vyrobila dvojnápravové vozne, ktoré označila ako typ T2D (motorový vozeň) a B2D (vlečný vozeň). V dôsledku prípravy veľkosériovej výroby električiek firma ČKD definitívne preorientovala výrobu len na električky. Vtedajšia vláda rozhodla o vývoji nového typu, ktorého koncepcia mala zodpovedať už vyrábanému typu Tatra T3. T4 bola vyvinutá na základe požiadaviek nemeckých prevádzkovateľov a skúšobných jázd troch pražských vozňov T3 zapožičaných do Drážďan. Išlo o ev. č. 6401, 6402 (dodané v decembri 1964) a 6405 (dodaný v januári 1965),[1] skúšky prebiehali od januára do apríla 1965. Počas nich sa vozne dobre osvedčili, Nemci ale vytýkali šírku týchto vozňov (2,5 m) a požadovali zúženie a možnosť prevádzky s vlečným vozňom, čoho T3 nebola schopná. Po návrate tejto trojice vozňov do Prahy sa konali postupné rokovania o projekte nového typu T4.

Konštrukčné práce na type T4 začali na prelome rokov 1966 a 1967. V roku 1967 boli postupne zostavené dva prototypy T4, obaja bez evidenčných čísel. Pre prvý vozeň T4D bol vyvinutý vlečný vozeň typu Tatra B4. Na konci roka sa táto súprava dostala do Drážďan, kde motorový vozeň dostal číslo 2000. V roku 1971 bol upravený na školský voz ev. č. 724 001-2, v roku 1984 znovu prečíslovaný na ev. č. 201 201-4. V roku 1997 bol odovzdaný drážďanskému električkovému múzeu a na prelome tisícročí bol renovovaný do pôvodného stavu s ev. č. 2000.

Druhý prototypový vozeň T4YU bol dodaný do Belehradu. Tam dostal ev. č. 111[2] a bol využívaný k skúšobným jazdám s vlečným vozňom B4, ktorý bol označený ako BW3000. O dva roky neskôr bola súprava vrátená späť do Prahy. V pražskom dopravnom podniku bol vozeň T4YU označený ev. č. 5500 a upravený na vyhliadkovú električku, pričom v tomto stave je dodnes. Vozeň nemá zadné dvere a disponuje usporiadaním sedadiel 2+2. Z dôvodov zjednodušenia údržby bola pôvodná výzbroj nahradená výzbrojou TR 37 z električiek T3.[3] Tento prototyp sa od ostatných vozňov T4 líši použitím vlnitého plechu na bočniciach, ktoré boli typické pre kĺbové električky Tatra K2.

Vozeň sa vzhľadovo veľmi podobá električkám typu Tatra T3, hlavným rozdielom je šírka vozovej skrine (2200 mm oproti 2500 mm pri type T3). Električky T4D (pre NDR) a T4YU (pre Záhreb) boli navyše upravené pre prevádzku s vlečným vozňom Tatra B4.

Tatra T4 je jednosmerný štvornápravový vozeň s odporovou elektrickou výzbrojou UB 13, ktorá vychádzala z výzbroje UA 12 pre kĺbové vozne Tatra K2. Konštrukcia T4 je odvodená od typu T3, z ktorého prevzala i rad konštrukčných prvkov. Oproti T3 má veľké rozdiely predovšetkým vo výzbroji, ktorá mala zvýšený výkon trakčných motorov na 4×43 kW. Pre dodávky do Rumunska, kde je napätie v troleji 750 V, bolo potrebné upraviť túto výzbroj pre vyššie napätie. Táto výzbroj bola potom označená ako UB 17.[4] Pribudli aj ďalšie stýkačové skrine na podvozku kvôli niekoľkým možným spôsobom spriahnutia do súpravy s vlečným vozňom. Úprav doznali aj pomocné obvody a rozmiestnenie prístrojov vo vnútri vozňa.

Karoséria bola tvorená oceľovou zvarenou kostrou a rámom s laminátovými čelami, ktoré boli zhodné s typom T3, odlišovala sa iba vo skoseniu koncov karosérie. V interiéri je T4 vybavená rovnako ako T3 laminátovými sedadlami vo farebnej kombinácii sivá+červená podľa T3, alebo žltá+červená (verzia YU) podľa K2.

Električky T4 je možné prevádzkovať na rozchodoch 1000, 1435, 1450 a 1458 mm.[4] Je možné ich prevádzkovať v súpravách T4+B4, T4+T4+ B4 (tzv. Grosszugy), T4+T4, alebo len sólo (verzia SU).

• Tatra T4D-C – výzbroj AEG
• Tatra T4D-M – odporová výzbroj UB 13, dosadení digitálnych panelov, vyrobený jediný prototyp
• Tatra T4D-MI – dosadení palubného počítača IBIS
• Tatra T4D-MS – odporová výzbroj UB 13, dosadení digitálnych panelov, vychádza z verzie M
• Tatra T4D-MT – GTO tyristorová výzbroj TV 8, dosadenie digitálnych panelov
• Tatra TB4D-MS – úprava odstránením stanovište vodiča, zakrytie panelu plechovým krytom, neskôr označenie bolo skrátené na TB4D-M
• Tatra T4D-M1 – nová výzbroj
• Tatra T4D-M2 – nová výzbroj, dosadení klimatizácie kabíny vodiča
• Tatra W-T4D – zobojsmernení dosadením dverí do ľavej bočnice
• Tatra Z-T4D – zobojsmernení dosadením dverí do ľavej bočnice a druhého stanovišťa vodiča

V rokoch 1967 až 1987 bolo vyrobených 2635 vozňov T4.

Súčasný štát	Mesto	Stránka	Typ	Roky dodávok	Počet vozňov	Evidenčné čísla pri dodaní	Poznámky
Estónsko	Tallinn	stránka	T4SU	1973 – 1979	60	250–309
Chorvátsko	Záhreb	stránka	T4YU	1976 – 1983	95	401–494	číslo 405 obsadené dvakrát
Lotyšsko	Liepāja	stránka	T4SU	1976 – 1979	15	201–215
Nemecko	Drážďany	stránka	T4D	1967 – 1984	572	pozri poznámku
	Halle (Saale)	stránka	T4D	1968 – 1986	323	901–1223
	Lipsko	stránka	T4D	1968 – 1986	597	1601–2197
	Magdeburg	stránka	T4D	1968 – 1986	274	1001–1274
Rumunsko	Arad	stránka	T4R	1974 – 1981	100	80–179
	Braila	stránka	T4R	1978	10	19–28	pôvodne určené pre Galați
	Bukurešť	stránka	T4R	1973 – 1975	131	3301–3431
	Galați	stránka	T4R	1978	10	61–70
	Jasy	stránka	T4R	1978 – 1981	70	201–270
Rusko	Kaliningrad	stránka	T4SU	1971 – 1979	223	101–323
Srbsko	Belehrad	stránka	T4YU	1967 – 1972	22	1–20, 111, 112
Ukrajina	Ľvov	stránka	T4SU	1972 – 1979	73	801–873
	Vinnycia	stránka	T4SU	1971 – 1979	42	106–147
	Žytomyr	stránka	T4SU	1977 – 1979	18

Poznámka (Drážďany): vozy T4D dostali čísla 1855 1908, 1910 – 2000, 222 101 – 222 138, 222 161 – 222 178, 222 201 – 222 250, 222 301 – 222 352 (čísla 222 319 a 222 237 obsadené dvakrát), 222 361 – 222 364, 222 471 – 222 484, 222 501 – 222 559, 222 601 – 222 648, 222 701 – 222 720, 222 801 – 222 844 a 222 861 – 222 870.

V Česku sa nachádzajú dve električky T4, ktoré boli zakúpené ako ojazdené: liberecký vozeň pôvodom z Gery (od roku 2004) a pražský vyhliadkový vozeň pôvodom z Belehradu (druhý prototyp typu T4, v Prahe od roku 1970).

1. ČELUSTKA, Jaroslav. Tramvajové vlečné vozy Tatra. Svět železnic, 2006, roč. 6, čís. 1, s. 23.
2. Once upon a time - Yugoslavia (Serbia) - Beograd / Belgrade / Belgrado. [s.l.] : [s.n.], 1968-09-27. Dostupné online.
3. Vyhlídkový vůz T4 ev.č.5500 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
4. MARA, ROBERT, 1980-. Tatra T3 1960-2000 : 40 let tramvají Tatra T3. Praha : K-report, 2001. Dostupné online. ISBN 80-903012-0-7. S. 40, 49.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra T4

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra T4 na českej Wikipédii.