Tatra KT8D5

Dva prototypové vozne, ktoré u ČKD dostali evidenčné čísla 0018 a 0019, boli vyrobené v roku 1984. Ich skúšky bez cestujúcich trvali v Prahe až do roku 1988. 28. septembra 1984 prebehla skúšobná jazda súpravy, ktorá bola tvorená oboma prototypmi s celkovou dĺžkou cez 60 m. Prvý prototyp bol následne odovzdaný na skúšky do Moskvy, kde dostal ev. č. 0003. Už v roku 1990 bol však predaný do Volgograde, kde bol označený ev. č. 5834 a je naďalej v prevádzke. Druhý prototyp bol v roku 1989 predaný do Ostravy. Tu pod ev. č. 1500 jazdí doteraz, v roku 2004 bol však modernizovaný na typ Tatra KT8D5R.N1.[16]

Tatra KT8D5R.N2 v Brne

Prvé električky KT8D5 boli do Brna dodané roku 1986; jednalo sa o dva vozne z overovacej série, ktoré dostali evidenčné čísla 1701 a 1702. Po rôznych skúškach boli v septembri a v októbri toho roku nasadené do pravidelnej prevádzky. Už v novembri 1986 bola prvýkrát využitá ich obojsmernost pri výluke v Bystrci.[17] Ďalšie električky tohto typu prišli do Brna v rokoch 1989 a 1990. Do Brna tak dorazilo celkom 21 kusov evidenčných čísel 1703–1723.[17] V roku 1993 ČKD vyrobilo päť električiek KT8D5SU pre ruský Volgograd (ktorý ale zákazku odriekol), ktoré Dopravní podnik města Brna zakúpil za výhodnú cenu (ev. č. 1724–1728). Posledné električky KT8D5 boli do Brna dodané v rokoch 2002 a 2003. Išlo o tri vozne pôvodne prevádzkované v Košiciach, ktoré je kvôli nadbytku predali firme Pragoimex. Dva vozne boli modernizované na typ KT8D5R.N2 (v Brne ev. č. 1737 a 1738).

Od roku 2002 alebo 2003, boli brnianske električky KT8D5 modernizované na typ Tatra KT8D5R.N2 vložením stredného nízkopodlažného článku.[17] V roku 2014 bol cyklus opráv dokončený modernizáciou poslednej električky č. 1724.

V Brne je obojsmernost električiek KT8D5 využívaná nielen pri mimoriadnych udalostiach (napr. pri výlukách), ale aj v pravidelnej prevádzke na linke č. 8. Jej konečná zastávka v Líšni nie je od roku 1998 vybavená slučkou, trať je ukončená len úvraťou.[18]

Na spoločnej električkovej sieti miest Mostu a Litvínova sa prvé dve električky KT8D5 z overovacej série objavili v roku 1986 (dostali evidenčné čísla 315 a 320). Ďalších, a zároveň aj posledných šesť dorazilo v roku 1990.[9] Všetkých osem vozňov bolo označených evidenčnými číslami 315–322. V rokoch 1995 až 1997 došlo, vzhľadom k úbytku cestujúcich, k ich odpredaju do maďarského Miškovca.[19]

Modernizovaná ostravská električka Tatra KT8D5R.N1

Ostravský dopravný podnik dostal v roku 1988 druhý prototyp električky KT8D5. Celkom 15 vozňov ev. č. 1501–1515 bolo dodaných v roku 1989, električky však boli sprevádzkované až na začiatku roka 1990.[20] Tento rok mal Dopravní podnik Ostrava zakúpiť ďalších 21 električiek KT8D5, z dodávok ale kvôli predchádzajúcim problémom zišlo.[21]

V roku 2003 bol modernizovaný prvý vozeň na typ Tatra KT8D5R.N1.[10] Hlavnými úpravami bolo dosadenie nového nízkopodlažného stredného článku. V ďalších rokoch tieto rekonštrukcie pokračovali aj u ostatných vozňov, pričom v priebehu roka 2009 bola modernizovaná aj posledná električka KT8D5 č. 1508, ktorá bola pred rekonštrukciou naposledy v prevádzke s cestujúcimi 22. decembra 2008.[21]

Do Plzne bolo v roku 1989 dodaných 12 električiek KT8D5 (evidenčné čísla 288–299), do prevádzky boli zaradené v nasledujúcim roku.[22] Nasadzované boli takmer výhradne na linku č. 4, čo sa zmenilo až v roku 2005.[22] Od roku 2000 dostali vozne pri pravidelných prehliadkach napr. nový mestský lak.[1]

V roku 2006 začali modernizácie plzenských vozňov KT8D5 na typ Tatra KT8D5R.N2P. Posledná nerekonštruovaná električka KT8D5 č. 289 bola v prevádzke do 19. októbra 2009, potom bola odvezená na modernizáciu.[22]

Električka KT8D5 v Prahe

V Prahe sa konali rozsiahle skúšky oboch prototypových električiek z roku 1984, tieto vozne však boli majetkom ČKD a v pravidelnej prevádzke s cestujúcimi sa nikdy neobjavili.[23] Dopravní podnik hlavního města Prahy obdržal prvé štyri električky KT8D5 z overovacej série v roku 1986 a označil ich evidenčnými číslami 9001–9004.[23] Ďalších vozov sa Praha dočkala v rokoch 1989 a 1990, kedy bolo dodané zvyšných 44 električiek (do ev. č. 9048), hoci pôvodné plány zneli na 200 kusov.[24] Po nehode z 16. septembra 1994 bola vyradená prvá električka KT8D5 (ev. č. 9006).[25][23]

Električka KT8D5R.N2P v Prahe

Od 8. novembra do 18. decembra 1993 premávali kvôli rekonštrukcii trate spriahnuté súpravy dvoch vozňov KT8D5 na linke X17 medzi zastávkami Střelničná a Sídlisko Ďáblice. V prevádzke bola vždy jedna koľaj (druhá sa opravovala) a denne tu jazdili tri súpravy. Druhé využitie spriahnutých električiek KT8D5 v bežnej prevádzke v Prahe nastalo medzi 28. a 30. októbrom 2010, kedy bola kvôli oprave trati v zastávke IP Pavlova v tomto mieste vylúčená doprava a zároveň bola zriadená náhradná linka X Karlovo námestie – IP Pavlova.

Prvá pražská električka KT8D5 bola modernizovaná na čiastočne nízkopodlažný typ Tatra KT8D5R.N2P na prelome rokov 2004 a 2005, v ďalších rokoch rekonštrukcie pokračovali aj u ostatných vozňov. Na začiatku roka 2013 ostávali už len štyri vozne v pôvodnom stave (z celkových 47). Dňa 21. mája 2013 usporiadal dopravný podnik slávnostnú rozlúčku s týmto typom, kedy zvyšné dva vozy č. 9030 a 9048 jazdili časť dňa na mimoriadne obnovenej linke č. 15 Lehovec – Florenc, na ktorej prvé električky tohto typu začali v Prahe v roku 1986 voziť cestujúcich. Vozeň č. 9030 sa po návrate z linky 15 vrátil do vozovne Hloubětín a začiatkom júna bol pristavený na modernizáciu,[4] ktorá bola dokončená začiatkom roka 2014.[26] Električka č. 9048 potiahla z linky 15 do vozovne Střešovice, kde sa stala novým exponátom múzea MHD.[4]

Zvyšné dva vozne boli nahradené električkami kúpenými zo Strausbergu (č. 21 → č. 9098, č. 23 → č. 9056).[27][28] V roku 2016 prebehol nákup siedmich vozňov z Miškovca, na ktoré v roku 2019 nadviazalo ďalších osem vozňov z tohto maďarského mesta. Všetky majú byť zmodernizované do roka 2024.[29]

Košická električka KT8D5 v pôvodnom náteru

Do Košíc boli v roku 1986 dodané dva vozne KT8D5 z overovacej série, ďalšie dodávky prebehli v rokoch 1989 až 1991. Celkovo bolo zakúpených 40 týchto veľkokapacitných električiek označených evidenčnými číslami 500-539.[30] Vzhľadom k úbytku cestujúcich a záujmu košického dopravného podniku o sólové vozne bolo 10 električiek KT8D5 v roku 1992 predaných do maďarského mesta Miškovec (vozeň ev. č. 539 nebol v Košiciach zaradený do prevádzky).[31] V roku 1995 boli odpredané ďalšie tri električky do nemeckého Strausbergu, v rokoch 1998 a 2001 vždy dva vozne do Sarajeva a v rokoch 2002 a 2003 celkovo tri električky do Brna. Posledný odpredaný vozeň č. 515 mal v roku 1992 nehodu, pri ktorej bol zničený jeden z krajných článkov. Až v roku 2002 bola električka odpredaná firme ČKD Pragoimex (dovtedy stála nevyužitá vo vozovni), ktorá zvyšný krajný článok použila ako náhradu pre ostravský voz KT8D5 č. 1502, ktorý bol poškodený pri nehode. Stredný článok bol využitý pri rekonštrukcii havarovaného brnianskeho vozňa č. 1706 na typ KT8D5R.N2.[31]

V rokoch 2003 – 2009 boli košické trojčlánkové vozne modernizované na typ Tatra KT8D5R.N2 vložením nového nízkopodlažného stredného článku.[31]

Modernizovaný vozeň KT8D5R.N2S v Strausbergu

Historická električka KT8D5 v Miškovcu

Pchjongjanská električka KT8D5K

Prvý prototyp električky KT8D5 bol po skúškach v Prahe (ukončené 1988) odovzdaný do Moskvy, aby tu prebehli skúšky na rozchode koľají 1524 mm. Skúšobné jazdy sa v najväčšom ruskom meste konali v rokoch 1989 a 1990, električka bola označená evidenčným číslom 0003.[32] V roku 1990 bol vozeň odovzdaný na čiastočne podzemnú rýchlodráhu do Volgogradu, kde dostal číslo 5834 a v prevádzke je dodnes.[13] Volgograd si na začiatku 90. rokov objednal päť električiek KT8D5SU, zákazku však neskôr odriekol a vozy výhodne odkúpil Dopravní podnik města Brna. Aj druhý, pôvodne košický vozeň, u ktorého bola v Krnovských opravovniach a strojárňach vykonaná rekonštrukcia na typ KT8D5R.N2, bol pôvodne určený do Volgograde, modernizovanú električku ale opäť zakúpilo Brno (ev. č. 1738).[17]

V roku 1990 bolo dodaných 45 električiek KT8D5K do severokórejského Pchjongjangu (čísla 1001–1045).[33] Posledný vozeň KT8D5K sa ocitol v Sarajeve (ev. č. 300), kam boli v rokoch 1998 a 2001 dodané ďalšie štyri ojazdené električky KT8D5 z Košíc (ev. č. 301–304). Jeden z pchjongjangských vozňov KT8D5K bol v roku 2018 zmodernizovaný a podrobený prevádzkovým skúškam. Prvé tri modernizované kusy boli do prevádzky zaradené vo februári 2019.

Dopravný podnik mesta Košice sa 10 vozňov KT8D5 zbavil ako nadbytočných v roku 1992, predané boli v Maďarsku do maďarského Miškovca (ev. č. 200–209). Ďalšie električky tohto typu (ev. č. 210–217) sa v Miškovci objavili v rokoch 1996 – 1997, kedy mostecko-litvínovský dopravný podnik odpredal celú svoju flotilu trojčlánkových vozňov.

Tri košické električky KT8D5 boli v roku 1995 predané do Strausbergu blízkosti Berlína, tu dostali čísla 21–23. Vozne 21 a 23 boli predané DPP na modernizáciu na KT8D5R.N2P po nákupe 2 vozov Flexity Berlin a 22 bol v DPP modernizovaný na KT8D5R.N2S.[34]

Električky KT8D5 mali byť pôvodne dodané aj pre plánovanú spoločnú električkovú sieť miest Chomutova a Jirkova, po prehodnotení ich mali nahradiť súpravy električiek T6A5 a vlečných vozňov B6A5. Nakoniec však plánované električky nahradili trolejbusy.

Na konci 80. rokov 20. storočia plánoval olomoucký dopravný podnik obstaranie električiek KT8D5. Po nežnej revolúcii ale nebol nákup uskutočnený.[35]