Električková doprava vo Volgograde

Prvé električky vyšli do volgogradských ulíc 9. apríla 1913. Ich prevádzka bola dvakrát prerušená (počas občianskej vojny v rokoch 1920 – 1922 a za druhej svetovej vojny 1942 – 1943).

6. novembra 1958 bola v južnej Volgogradskej štvrti červenej armády sprevádzkovaná druhá električková sieť, ktorá nebola s tou prvou nijako prepojená.

V roku 1984 bola sprevádzkovaná rychlodrážna linka „metrotram“, ktorá v časti úseku v centre mesta vedie v podzemí.

V roku 2008 tak vo Volgograde existujú tri od seba nezávislé električkové siete. V prípade južnej a centrálnej ide o klasické električkové linky, severnú sieť tvorí rychlodrážna, čiastočne podzemné linka, na ktorú sa v stanici Štadión Monolit napája bežná trať (linka č 13).

Rozchod koľají je 1 520 mm, k dispozícii je asi 330 električkových vozidiel.

Linka „metrotramu“ (Volgogradskij metrotram, rusky Волгоградский метротрам) o dĺžke 13,5 km vedie zo severného predmestia Volgogradu do centra mesta pozdĺž rieky Volgy. Na celej trati sa nachádza 18 staníc. Väčšina tejto dráhy je klasická električková rýchlodráha, ktorá je oddelená od ostatnej dopravy aj električkových križovatiek. 3,3 km dlhý úsek v centre mesta bol ale vybudovaný podpovrchovo; dve stanice s ostrovnými nástupišťami a jedna s bokovými, ktoré sa v ňom nachádzajú sa podobajú staniciam v ruských sieťach metra. Celá linka má názov Skorostnoj Tramvaj a bola slávnostne otvorená 5. novembra 1984. Jej sprevádzkovaním sa uľahčilo prímestskej vlakovej doprave, ktorá bola v tomto smere preťažená. Vo výstavbe je podzemné pokračovanie v centre mesta južným smerom s ďalšími tromi stanicami.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električková doprava vo Volgograde