Iževsk

Iževsk bol založený ako sídlo pri železiaräach v roku 1760 grófom Petrom Šuvalovom pod názvom Iževskij Zavod. Po Šuvalovovej smrti v roku 1763 prešla fabrika aj mesto do vlastníctva štátu ako splatenie dlhu.

V roku 1774 bolo Pugačovovou armádou mesto dobyté, 42 vyšších zamestnancov fabriky zabitých a samotná fabrika bola vyplienená a čiastočne zhorela.

20. februára 1807 ruský cár Alexander I. podpísal dekrét o vybudovaní nového zbrojárskeho závodu na Urale, ktorý bol 10. júna bol postavený na mieste bývalých železiarní, čo podmienilo ďalší rozvoj mesta.

Iževský závod v roku 1916

5. marca 1917 robotníci závodu utvorili robotnícky soviet, v ktorom bola aj armáda a ostatní obyvatelia mesta. Dva dni nato administratíva závodu odstúpila a bola nahradená zvolenými úradníkmi. V septembri sa pod kontrolu boľševikov dostala aj mestská správa a miestne noviny. 28. mája boľševici rozpustili mestskú radu a všetci jej menševickí lídri boli uväznení. 8. augusta sa začalo masové protiboľševické povstanie, ktoré však 7. novembra krvavo potlačila Červená armáda.

9. apríla 1919 boli z mesta evakuovaní robotníci a zamestnanci spolu s najdôležitejším vybavením fabriky, pretože sa približovala Kolčakova Biela armáda. 13. apríla už mesto bolo pod kontrolou Bielej armády, čo sa však zmenilo 8. júna, keď ho opätovne dobyla Červená armáda.

10. júna 1921 bolo z mesta Glazov do Iževska presunuté hlavné mesto Votskej autonómnej oblasti. V roku 1934 Iževsk získal štatút hlavného mesta Udmurtskej ASSR.

Na jeseň roku 1941 bolo do Iževska evakuovaných niekoľko zbrojných spoločností. V júni 1942 bol v meste zriadený Iževský strojársky závod. Závod počas Veľkej vlasteneckej vojny vyrobil 12,5 milióna kusov ručných zbraní.

V roku 1948 závod začal s výrobou slávneho Avtomatu Kalašnikova vzor 1947. Prvý ruský motocykel bol vyrobený v Iževsku v roku 1929 a v lete roku 2009 sa oslavovalo 80. výročie motocykla Iž. 12. decembra 1966 zišiel z výrobnej linky prvý iževský automobil.

Vyhláškou Prezídia Najvyššieho sovietu bol dňa 11. decembra 1978 Iževsk vyznamenaný Radom Októbrovej revolúcie.

27. decembra 1984 bolo mesto na podnet miestnych úradov premenované na Ustinov (na počesť bývalého sovietskeho ministra obrany Dmitrija Ustinova), avšak 19. júna 1987 sa po početných protestoch občanov Iževska vrátilo k svojmu bývalému názvu.

Mestu sa darí aj v postsovietskych rokoch, keďže stále existuje vysoký dopyt po zbrojárskych výrobkoch z miestnej továrne. Mesto je v Rusku známe ako „zbrojnica Ruska“ spoločne s mestom Tula.

3. septembra 2010 mesto oslávilo 250. výročie svojho založenia.

Mesto sa nachádza v európskej časti Ruska, vo východnej časti Východoeurópskej roviny, medzi riekami Viatka a Kama, na nesplavnej rieke Iž, ktorá je pravým prítokom rieky Kama. Od názvu rieky pochádza aj názov mesta. Mesto leží na brehu umelého Iževského rybníka vytvoreného v druhej polovici 18. storočia, ktorý má rozlohu 2 200 ha.

Mesto je vzdialené 1 129 km od Moskvy.

• Priemerná ročná teplota vzduchu: +2,7 °C
• Priemerná ročná rýchlosť vetra: 3,7 m/s
• Priemerná ročná vlhkosť vzduchu: 76 %

Počet obyvateľov mesta v jeho histórii rástol takmer nepretržite. V čase založenia bol počet obyvateľov, ktorí sa usadili v blízkosti hutníckeho závodu, malý. Prvý osadníci boli roľníci a remeselníci, ktorých sem z okolia Permu doviedol Šuvalov na stavbu huty. Počas nasledujúcich 10 rokov sa s rozvojom vysokej pece počet obyvateľov zvýšil desaťnásobne. Na konci 18. storočia sa po zničení tovární povstalcami na čele s Pugačovom počet obyvateľov mierne znížil, ale to sa rýchlo zmenilo v súvislosti s procesom výstavby zbrojárskeho závodu koncom osemnásteho storočia. Za menej ako päťdesiat rokov sa počet obyvateľov zoštvornásobil a na začiatku 20. storočia sa počet strojnásobil – v roku 1897 obývalo Iževsk 41-tisíc ľudí. V rokoch revolučných nepokojov nastal pokles populácie, ale od nastolenia sovietskej moci nastal vzostupný trend v dynamike rastu populácie. V roku 1918 čítala populácia mesta len niečo málo cez 40-tisíc ľudí. V polovici 30. rokov 20. storočia v meste bolo viac ako 100-tisíc obyvateľov. V priebehu druhej svetovej vojny mesto nezažilo na rozdiel od niektorých ruských miest drastický úbytok obyvateľstva, pretože bolo ďaleko od frontu. Na začiatku 60. rokov prekročil počet obyvateľov 300 000, a v 1974 bolo mesto obývané 500-tisícimi ľuďmi. Maximálny počet obyvateľov mesta bol dosiahnutý v roku 1994 – viac ako 650 tisíc. Od tej doby má dynamika populačného rastu klesajúci trend.

Od založenia bol Iževsk charakteristický rôznorodým etnickým zložením. Aj dnes sa v tomto ohľade vyrovná s inými veľkými mestami v Rusku. Medzi súčasných obyvateľov patria zástupcovia viac ako 100 národností. Hoci mesto je hlavným mestom Udmurtska, Udmurci predstavujú len asi tretinu jeho obyvateľov. Viac ako polovica populácie sú Rusi a tretí čo do počtu sú Tatári, ktorí tvoria takmer desatinu obyvateľov mesta. Medzi ďalšie významné národnostné skupiny žijúce v meste patria: Ukrajinci, Bielorusi, Marijci, Baškirci, Čuvaši, Židia, Azerbajdžanci, Uzbeci, Mordvíni, Nemci, Moldavci, Kazachovia, Arméni, Gruzínci, Kirgizovia, Turkméni, Komi, Tadžici a Poliaci.

Podobne ako má mesto pestré národnostné zloženie, tak má aj náboženské skupiny. Najväčšia z nich je ruská pravoslávna cirkev. Prvý kostol v Iževsku, postavený v roku 1765, niesol meno proroka Eliáša[8]. V 30. rokoch minulého storočia bolo mnoho cirkevných budov zbúraných alebo prestavaných. Znovuzrodenie ortodoxnej komunity nastalo v 90. rokoch po rozpade ZSSR. Cirkvi sa vrátila katedrála Alexandra Nevského. Okrem rekonštrukcie existujúcich chrámov, začala aj výstavba nových kostolov. V súčasnej dobe sú pravoslávna cirkev v meste súčasťou dekanátu Iževskej aj Udmurtskej diecézy. Mesto je sídlom pravoslávneho metropolitu.

Ešte predtým, než došlo k revolúcii sa v Iževsku zväčšovala Tatárska komunita, čo viedlo k postaveniu dvoch mešít, ktoré ale v 30. rokoch zbúrali. V súčasnosti sú v meste tri mešity, vrátane hlavnej mešity Udmurtska.

Okrem toho existujú v Iževsku aj ďalšie náboženské organizácie: Svedkovia Jehovovi, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, stúpenci Krišnu, Luteráni [9] a iné.

Mešita v Iževsku	Chrám Alexandra Nevského	Sväto-Michalovský kostol

Štátny cirkus Udmurtskej republiky.

Udmurtské národné divadlo opery a baletu

• Udmurtské národné divadlo
• Udmurtské národné bábkové divadlo
• Udmurtské národné divadlo opery a baletu
• Ruské štátne dramatické divadlo Vladimira Korolienki
• Národná filharmónia Udmurtskej republiky
• Národný cirkus Udmurtska
• Divadlo "Mladý človek"

Múzeum a výstavný komplex pomenovaný po ručných zbraniach Kalašnikov

• Národné múzeum Udmurtskej republiky Gerda Kuzebaja
• Udmurtské Republikánske múzeum výtvarného umenia
• Múzeum Dom Gennadija Krasilnikova
• Múzeum stavebných strojov Iževských závodov
• Múzeum a výstavný komplex pomenovaný po ručných zbraniach Kalašnikov
• Exhibičné centrum "Galierieja"
• Galéria "Tvorčeskaja dača"

Dom priateľstva národov

• Paláce kultúry: Aksion, Vostočnyj, Żelieznodorožnikov, Integral, Metalurg, Mir, Stroitiel
• Dom priateľstva národov (bývalý Palác kultúry Október)
• Domov mládeže
• Palác detskej a mládežnej tvorivosti

• Avrora
• Družba
• Iževský Kinoklub
• IžStaľ
• Rossija
• Roliks
• Very Nelly
• Kinomaks