Tatra K1
Tatra K1 je typ dvojčlánkovej električky vyrobenej česko-slovenským podnikom ČKD Praha, závod Tatra Smíchov v dvoch prototypoch na prelome rokov 1964 a 1965. Ide o prvú česko-slovenskú kĺbovú električku. Tatra K1 bola odvodená zo štandardného vozňa Tatra T3. Kvôli problémom s použitou elektropneumatickou výzbrojou zostalo len u prototypov a nasledovníkom električky K1 sa stal sériovo vyrábaný typ Tatra K2.
Tatra K1 | |
Výrobné údaje | |
---|---|
Typ | K1 |
Výrobca | ČKD |
Prototyp(y) | 1964 – 1965 |
Technické údaje | |
Dĺžka (bez spriahadiel) | 20 400 mm |
Šírka | 2 500 mm |
Výška | 3 050 mm |
Rozchod | 1435 mm |
Obsaditeľnosť | |
Miest na sedenie | 49 |
Miest na státie | 108 (5 os./m²) |
Motory a elektrická výzbroj | |
Motor | TE 022 |
Výkon | 4×40 kW |
Elektrická výzbroj | odporová |
Napájacie napätie | 600 V DC |
Historické pozadie
Vzhľadom na stále väčší nárok na kapacitu električiek, ktorým nemohli samostatné štandardné vozne koncepcie PCC vyhovieť, pristúpil podnik ČKD v roku 1961 k vývoju dvojčlánkovej električky označenej ako K1,[1] ktorá mala pomôcť znížiť prevádzkové náklady dopravcov. Koncepcia takéhoto vozňa bola niekoľkokrát zmenená, nakoniec bola, vzhľadom k hmotnosti električky, použitá elektropneumatická výzbroj; niektoré prvky tak neboli ovládané elektricky, ale pomocou stlačeného vzduchu.[1]
Práve ale kvôli problémom s touto výzbrojou sa typ K1 do sériovej výroby nikdy nedostal, namiesto toho boli v roku 1966 postavené dva prototypy električky Tatra K2, mechanicky zhodné s modelom K1, ale s klasickou výzbrojou.[2]
Konštrukcia
Tatra K1 bol jednosmerný motorový električkový vozeň, ktorý bol tvorený dvoma článkami. Tie boli spojené kĺbovým mechanizmom na strednom bežnom podvozku (bez motorov), priechod bol krytý mechom. V pravej bočnici každého článku sa nachádzali dvoje štvorkrídlové skladacie dvere ovládané pneumaticky.[1] V interiéri boli laminátové sedačky pre cestujúcich rozmiestnené v troch radoch 2+1. Vzhľad vozňa bol zhodný s električkou T3 a bol vytvorený výtvarníkom Františkom Kardausom.
Vozová skriňa električky bola usadená na troch dvojnápravových podvozkoch, z ktorých prvý a posledný boli hnacie, prostredný, na ktorom sa nachádzalo kĺbové spojenie oboch článkov, bol bezmotorový. Trakčné motory (v každom podvozku dva) boli napájané cez sadu rozjazdových a brzdových odporov spínaných stýkačmi, električka K1 tak nemala zrýchľovač typický pre vozne koncepcie PCC.[1] Elektrický prúd bol z trolejového vedenia odoberaný pantografom umiestneným na streche predného článku.
Dodávky a prevádzka
Súčasný štát | Mesto | Stránka | Typ | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla pri dodaní |
Poznámky | Zdroj |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Ostrava | stránka | K1 | 1965 | 2 | 800, 801 | [1] |
Na prelome rokov 1964 a 1965 boli vyrobené dva prototypy dvojčlánkovej električky K1.[3] V roku 1965 boli vozne skúšané v Prahe pod číslami 7000 a 7001 (neboli majetkom dopravného podniku) a ešte počas toho istého roku boli odpredané do Ostravy.[4] V skúšobnej prevádzke s cestujúcimi sa objavili v decembri 1965.[1] Problémy však boli s pomerne zložitou a nespoľahlivou elektropneumatickou výzbrojou, električky K1 tak boli často odstavené.[2] 1. októbra 1968 boli električky vrátené späť podniku ČKD.[1]
Ďalší osud oboch vozňov K1 sa výrazne líši. Kým električka č. 801 bola odstavená a využívaná ako skladisko, vozeň č. 800 bol v ČKD prestavaný na funkčnú vzorku električky Tatra KT4 (predovšetkým bola skrátená karosérie a odstránený stredný podvozok), ktorý bol ďalej rozsiahlo testovaný. Zošrotovaný bol v roku 1977.[1]
Referencie
- K1 [online]. www.prazsketramvaje.cz, [cit. 2020-04-25]. Dostupné online.
- ČERNÝ, Martin. Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. ISBN 80-902791-5-5. S. 68–69.
- MARA, Robert. Tatra T3 1960–2000: 40 let tramvají Tatra T3. Praha : K-Report, 2001. S. 36.
- Tramvajov� prototypy T a K [online]. tram.rusign.com, [cit. 2020-04-25]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra K1 na českej Wikipédii.