Tatra T5B6

Prototyp „klasického“ typu Tatra T3 vznikol už v roku 1961. Na jeho výrobu nadviazala sériová produkcia, pričom už od roku 1963 začali byť vozne v exportnom prevedení T3SU dodávané aj do miest vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Ako nástupca typu T3 vznikal od roku 1968 projekt nového modelu T5, ktorý ale bol poznamenaný odlišnými názormi konštruktérov, výtvarníkov a vedenia podniku.[1] Po ďalších úpravách a vylepšeniach došlo nakoniec v roku 1976 na výrobu dvoch prototypov električky T5B6, ktorá mala byť podľa plánov určená na export do Sovietskeho zväzu.[2]

Tatra T5B6 je štandardný štvornápravový električkový jednosmerný voz. Vozová skriňa je usadená na dvoch dvojnápravových podvozkoch, pričom všetky nápravy sú hnacie. Každú nápravu poháňa jeden trakčný motor TE 023 A1 s výkonom 77 kW,[3] dva motory v každom podvozku sú spojené paralelne, rovnako ako obe motorové skupiny. Motory sú napájané zo samostatného dvojfázového pulzného meniča. Električka je vybavená tyristorovou elektrickou výzbrojou typu TV2, ktorá umožňuje rekuperačné brzdenie. To je doplnené odporovou brzdou, ktorej rezistory sa nachádzajú na streche vozňa.[3] Prúd je z trolejového vedenia odoberaný bežným pantografom.

Vozová skriňa má, na rozdiel od svojho predchodcu T3, hranaté tvary, dizajn navrhol akademický sochár Ivan Linhart.[1] V pravej bočnici sa nachádzajú troje štvorkrídlové skladacie dvere. Kabína vodiča je uzavretá a oddelená od salónu pre cestujúcich. V ňom sú koženkové sedačky rozmiestnené v usporiadaní 1+2.

Dva prototypy električky T5B6 (zároveň aj jediné dva vyrobené vozne tohto typu) boli dokončené v roku 1976. Označené boli evidenčnými číslami výrobcu 8009 a 8010, ktoré zapadali do radu prototypov.[4] Električky boli spočiatku skúšané v Prahe, kvôli širšej skrini (2 600 mm oproti bežným 2 500 mm) ale nemohli byť testu úplne dokončené. Preto boli prepravené na mostecko-litvínovskú rýchlodráhu (pozri stránku električková doprava v Moste a v Litvínove), kde skúšobné jazdy ďalej pokračovali. V roku 1978 boli oba prototypy zapožičané do Tveri (vtedy Kalinin) v dnešnom Rusku, kde sa ale neosvedčili a preto boli v nasledujúcim roku vrátené späť výrobcovi.[4]

Záujem o ich prevádzku ale mal Dopravní podnik měst Mostu a Litvínova, ktorý bol s električkami pri skúšobných jazdách spokojný. Oba vozne preto ešte v roku 1979 odkúpil a začiatkom roku 1980 je zaradil do bežnej prevádzky s vlastnými evidenčnými číslami 272 (pôvodne č. 8009) a 273 (pôvodne č. 8010). Električky T5B6 boli vypravované len na mosteckú mestskú linku č. 2 medzi hlavnou stanicou a Velebudicemi.

Prevádzka vozňa č. 272 bola ukončená v roku 1990, následne bol využitý ako zdroj náhradných dielov pre druhú električku a potom bol zošrotovaný. Vozeň č. 273 bol v prevádzke do roku 1993, no vzhľadom na svoju netypickú povahu a historickú hodnotu zostal zachovaný ako „najmladší historická električka v Česku“. Od tej doby je vozeň využívaný pri rôznych výročiach MHD a rovnako pre objednané príležitostné jazdy. V roku 2001 električka podstúpila prehliadku, vďaka čomu získala trvalý preukaz spôsobilosti historického dráhového vozidla.

• Most a Litvínov (vozeň ev. č. 273)

• Typové označenie električiek ČKD

1. MARA, ROBERT, 1980-. Tatra T3 1960-2000 : 40 let tramvají Tatra T3. Praha : K-report, 2001. ISBN 80-903012-0-7. S. 55.
2. Mara, S. 120
3. ČERNÝ, Martin. Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. ISBN 80-902791-5-5. S. 62. (po česky)
4. NEVYHOŠTĚNÝ, Petr. 50 let rychlodráhy Most – Litvínov (9. část). Městská doprava, 2008, čís. 5, s. 24–25.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra T5B6

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra T5B6 na českej Wikipédii.