Ufa
Ufa (rusky Уфа) je mesto v Rusku, centrum Baškirska. Je to jedno z najdôležitejších centier chemického priemyslu v krajine. Nachádza sa pri ústí rieky Ufy do rieky Bjela, 1520 km východne od Moskvy. V súčasnosti má asi 1 060 000 obyvateľov.
| Ufa | |||
| rus. Уфа | |||
| Mesto | |||
 Leninova ulica | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Baškirsko | ||
| Nadmorská výška | 150 m n. m. | ||
| Súradnice | 54°44′00″S 55°58′00″V | ||
| Rozloha | 707,93 km² (70 793 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 062 300 (2010) | ||
| Hustota | 1 500,57 obyv./km² | ||
| Vznik | 1586 | ||
| Časové pásmo | UTC+6 | ||
| - letný čas | UTC+7 | ||
| PSČ | 450000—450999 | ||
| Telefónna prevoľba | +7 347 | ||
| Kód | 02, 102 | ||
 Poloha Ufy v Rusku  Poloha Ufy v Rusku
| |||
| Wikimedia Commons: Ufa | |||
| Webová stránka: www.ufacity.info | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
.jpg.webp)
V meste sa nachádza aj univerzita a letisko.
Dejiny
V roku 1574 tu bola z dôvodu kolonizovania vybudovaná pevnosť, ktorá sa stala základom dnešného mesta. Vzniknutá osada získala štatút mesta v roku 1586. V 17. storočí tu už bolo dôležité obchodné centrum na ceste z európskeho Ruska na Sibír. Od roku 1708 prináležalo mesto Kazaňskej gubernii, v rokoch 1728 - 1744 bolo centrom samostatnej provincie. V roku 1744 sa stala súčasťou Orenburgskej gubernie. V rokoch 1773 - 1774 bola Ufa 4 mesiace obsadená Pugačovovými vojskami. V roku 1789 tu bola zriadená Moslimská duchovná správa pre celé Rusko a od roku 1865 je Ufa centrom Ufskej gubernie.
Koncom 19. storočia sa začal rýchlo rozvíjať priemysel. Medzi rokmi 1918 a 1919 bolo mesto načas ovládané bielogvardejcami a od roku 1922 je Ufa hlavným mestom Baškirska.
Hospodárstvo a doprava
Miestne priemyselné závody vyrábajú strojárske zariadenia pre ťažbu, ďalej sa tu vyrábajú plasty, rafinuje sa ropa a spracovávajú sa potraviny.
V meste sa nachádza stanica transsibírskej magistrály. Z letiska v Ufe odlietajú spoje do 27 miest Ruska a Spoločenstva nezávislých štátov. Stavba ufského metra je opakovane odkladaná, jadro MHD teda tvoria električky a trolejbusy.
V noci z 3. na 4. júna 1989 sa v blízkosti Ufy stalo najhoršie železničné nešťastie v dejinách Ruska aj ZSSR: obrovská explózia zemného plynu, ktorý unikol z plynovodu v blízkosti železnice, zmietla dva osobné vlaky a pripravila o život 575 ľudí.
Demografia
Väčšinu z milióna obyvateľov Ufy tvoria Rusi (530 000 v roku 2002), zvyšok najmä Tatári (294 400) a Baškirovia (155 000), ktorých podiel vďaka migrácii a vyššej pôrodnosti pomerne rýchlo stúpa na úkor Rusov. Medzi významnejšie menšiny patrí aj Čuvaši, Ukrajinci a Mordvinci.
Kultúra
Ufa je sídlom Ufského vedeckého centra Ruskej akadémie vied i Akadémie vied republiky Baškirsko. Na vysokých a stredných školách Ufy študuje vyše 68 000 študentov. Mesto má 7 divadiel, 6 múzeí, filharmóniu a stály cirkus.
Mesto je rodiskom spisovateľa Sergeja Aksakova a maliara Michajla Nesterova. Z mesta pochádza ruská rocková kapela DDT.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ufa na českej Wikipédii.