Električková doprava v Minsku
Električková doprava tvorí v Minsku vedľa chrbticových dvoch liniek metra dôležitú časť dopravy v meste. Sieť je síce veľmi malá (tvorí ju celkom štyri trate usporiadané do písmena X a krížiace sa v centre mesta); počet liniek je ale relatívne vysoký a pohybuje sa priebežne okolo osem.
| Električková doprava v Minsku | |
 AKSM-843 v Minsku | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát |  |
| Mesto | Minsk |
| Prevádzkovateľ | Minsktrans |
| Zahájenie prevádzky | 1929 |
| Infraštruktúra | |
| Rozchod koľaje | 1524 mm |
| Napätie | 600 V DC |
| Vozovne | 1 |
| Prevádzka | |
| Počet liniek | 5 |
| Dĺžka liniek | 82 km |
| Počet vozňov | 142 |
| Mapa siete | |
.svg.png.webp) | |
 | |
História
História električkovej dopravy v bieloruskej metropole začala sa otvorením konskej električky 22. mája 1892. Táto trať vznikala dva roky, jej prevádzkovateľom bola „Spoločnosť mestskej a prímestskej konskej železnice pre Minsk a Voronež“, ktorá sa neskôr v roku 1909 premenovala na „Société Tramways urbains et suburbains de Russie“. Od roku 1913 už električkovú dopravu zariaďuje mesto Minsk.
Počas prvej svetovej vojny a následnej občianskej vojny v Rusku muselo dôjsť k prerušeniu prevádzky; a to konkrétne v období od mája 1918 do 7. augusta 1921. Opäť došlo k prerušeniu prevádzky od 20. januára 1928 do 13. októbra 1929, keď sa menil rozchod koľaje na štandardné ruský, 1524 mm. Dokončená bola aj elektrifikácia systému.
Počas druhej svetovej vojny muselo opäť dôjsť k prerušeniu prevádzky, a to v dvoch obdobiach (medzi 25. júnom 1941 a 1. májom 1943 a potom medzi júnom 1944 a 30. aprílom 1945).
Po vojne sa síce mohutný rozvoj nekonal, vznikla zato nová električková vozovňa. Citeľným zásahom do električkovej siete však naopak bolo začatie prevádzky metra, vďaka ktorému sa začali električkové trate, hlavne v centre a na hlavných triedach, postupne rušiť.
Vozový park
Väčšinu vozového parku električiek v Minsku tvorili vozidlá starej ruskej a sovietskej výroby, menšia časť bola pôvodom z ČKD. Od roku 2003 jazdili po uliciach Minsku takisto aj električky z nemeckého Karlsruhe. Od roku 2009 vozový park tvoria len vozidlá miestneho výrobcu Belkomunmaš.
Stav k 16.2.2020.[1]
| Súbor | Typ | Počet | Počiatok prevádzky |
|---|---|---|---|
.jpg.webp) |
AKSM-60102 | 131 | 2001 |
 |
AKSM-743 | 1 | 2002 |
 |
AKSM-843 | 5 | 2009 |
| Stadler Metelica | 1 | 2019 | |
| Spolu: | 137 | ||
Linky
| Linka | Trasa |
|---|---|
 |
Zialony Luh ↔ Plošča Miasnikova Lahojski trakt, vul. Ja. Kolasa, vul. Čyrvonaja, prasp. Mašerava, vul. Kazlova, vul. Z. Biaduli, vul. Peršamajskaja, vul. Ulianauskaja, vul. Babrujskaja |
 |
Serabranka ↔ Vozera vul. Jakubava, vul. Plachanava, vul. Davhabrodskaja, vul. Kazlova, prasp. Mašerava, vul. Davmana, Staravilenski trakt |
 |
Vozera ↔ Plošča Miasnikova Staravilenski trakt, vul. Davmana, prasp. Mašerava, vul. Kazlova, vul. Z. Biaduli, vul. Peršamajskaja, vul. Ulianavskaja, vul. Babrujskaja |
 |
Vozera ↔ Zialony Luh Staravilenski trakt, vul. Davmana, prasp. Mašerava, vul. Čyrvonaja, vul. Ja. Kolasa, Lahojski trakt |
 |
Zialony Luh ↔ Serabranka Lahojski trakt, vul. Ja. Kolasa, vul. Čyrvonaja, prasp. Mašerava, vul. Kazlova, vul. Davhabrodskaja, vul. Plachanava, vul. Jakubava |
 |
Serabranka ↔ Plošča Miasnikova vul. Jakubava, vul. Plachanava, vul. Davhabrodskaja, vul. Čapajeva, vul. Peršamajska, vul. Ulianavskaja, vul. Babrujskaja |
 |
Traktarny zavod ↔ Serabranka vul. Jakubava, vul. Plachanava, vul. Davhabrodskaja |
 |
Zialony Luh ↔ prasp. Niezaležnasci Lahojski trakt, vul. Ja. Kolasa, vul. Čyrvonaja, prasp. Mašerava, vul. Kazlova |
Referencie
- Vehicle Statistics Minsk, Tramway [online]. transphoto.org, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online. (po rusky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvajová doprava v Minsku na českej Wikipédii.
