Esej
Esej (z angl. essay < fr. essai = skúška, literárny pokus < lat. exagium = váženie) je literárny odborne-publicistický žáner stredného alebo kratšieho rozsahu, úvaha, v ktorej sa neobyčajným spôsobom spracúva odborná, najmä kultúrna problematika. Zaujímavo, príťažlivo, esteticky, vtipne a vecne chce presvedčiť alebo poučiť čitateľa. Autor eseje posudzuje problém v širšom kontexte, argumentuje, komentuje súčasné riešenia a naznačuje nové. Esej je často písaná živým, obrazným jazykom.
Druhy esejí
- literárnohistorické
- jazykovedné
- prírodovedné
Vlastnosti
- Je subjektívno-objektívny žáner.
- Pisateľ využíva svoje vnútro.
- Používa výkladový slohový postup, ale aj s opisom. Opisná esej sa využíva hlavne v literárnej vede, menej vo vedeckých prácach.
- Prehodnocuje sa názor na všeobecne známu otázku, ale esej je odbornejšia.
- Vyžaduje predchádzajúce odborné vedomosti.
- Je koncepčne uvoľnená. Nemá úvod, jadro a záver.
- Začína in medias res.
- Nemá typický koniec, pisateľ ju môže ukončiť kedykoľvek a akokoľvek (A. Matuška: Štúrovci – čo je subjektívno-objektívny žáner? je ukončená tromi bodkami).
- Nemusia sa využívať myšlienkové operácie.
- V odbornej eseji sa používajú priame výrazové prostriedky. Priamo, odborne pomenúvajú sa javy skutočnosti. Využíva sa koordinácia, vyratúvanie.
- Vety sú krátke, dlhé, dokončené, nedokončené a opytovacie.
- Rozsah: Klasická esej má asi 15 strán, ale môže varírovať: od 2 do 50 strán. V niektorých prípadoch môže mať esej iba niekoľko viet.
Tradície eseje
Anglosaská
Esej má podobu úvahy. Je to zamyslenie sa kratšieho rozsahu. Vypracovanie tohto typu eseje je častou úlohou na amerických stredných školách.
Francúzska
Odborné pojednanie väčšieho rozsahu.
Česká
Esej sa zaoberá kultúrnou či filozofickou problematikou, prípadne rieši významnú aktuálnu spoločenskú tému.
Slovenskí esejisti
- Alexander Matuška
- Ján Števček
- Vladimír Mináč
- Milan Kolcun
- Milan Rúfus