Beckov (hrad)

Beckov (-normovaný názov[3]; iný názov: Beckovský hrad; pôvodné názvy: Blundus, Bolondos) je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou Beckov. Z diaľky je dobre viditeľná silueta (aj priamo z diaľnice). Hrad s areálom je Národná kultúrna pamiatka.

Beckov
zrúcanina
Celkový pohľad na hrad
Štát Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Nové Mesto nad Váhom
Obec Beckov
Pohorie Považský Inovec
Súradnice 48°47′27″S 17°53′53″V
Vznik 12. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Beckov
 Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Ruiny hradu
 - dátum vyhlásenia 1970
ÚZPF[2]
 - číslo 1180
 - dátum zápisu 26. 9. 1963
Poloha hradu Beckov na Slovensku
Poloha hradu Beckov na Slovensku
Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
Wikimedia Commons: Beckov Castle
Webová stránka: Hrad Beckov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Dejiny

Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu.

Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.

Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.

Históriu hradu dokumentuje Múzeum Beckov.

Exteriér

Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. Pozoruhodná je otvorená neukončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zvláštne je horné, pravidelne vymedzené nádvorie, prístupné kedysi podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky.

Súčasný stav

V súčasnosti je areál hradu prístupný verejnosti. Po rekonštrukcii, ktorá zachránila niektoré budovy horného hradu, má hrad aký taký zachovalý ráz. Ešte nie je zrekonštruovaná zadná časť hradu - stiborovské paláce, kaplnka, spodný hrad so studňou, vstupná brána a druhá brána, obrovská delová bašta - v pôdoryse č. 15.

Prístup

V obci Beckov priamo z námestia ide vpravo popri rodinných domoch cesta (pôvodný vstup do hradu; 5 min.). Hrad je sprístupnený verejnosti. Môžete si vybrať sprievodcu, alebo popis hradu s pôdorysom. Okrem toho sa poriadajú na hrade niektoré akcie.

Otváracie hodiny pre verejnosť: od začiatku mája do konca septembra každý deň okrem pondelka od 9.00 do 18.00 hodiny.

V roku 2010 bol NKP Hrad Beckov rekonštruovaný.

Okolie

Popri krásnych výhľadoch z hradu si nenechajte ujsť aj pohľad na hrad zozadu - nutný výstup na mierny vrch, ktorý je vlastne pokračovaním hradného vrchu. Ak ste športovci, okolie ponúka bohaté športové vyžitie. V blízkosti Beckova je kúpalisko Zelená voda, veľa trás pre horské bicykle, možnosť lezenie na hradnej skale (obťažnosť II až IX.). Zaujme aj vápencové bralo - Skalka pri Beckove (prírodná pamiatka).

Židovský cintorín

Popri prístupovej ceste na hrad sa nachádza židovský cintorín s vyše 100 náhrobnými kameňmi. Najstaršie náhrobné kamene pochádzajú z rokov 1739 – 1749.[4][5] Prví židia prišli na Beckov koncom 17. storočia z Uhorského Brodu.[6][7] V roku 1734 získali pozemok, na ktorom sa dnes nachádza cintorín, od grófa Jána Esterháziho. Hradná cesta rozdeľuje cintorín na dve časti: novšiu, ktorá sa nachádza priamo pri vstupe na hrad západne od prístupovej cesty[6] a staršiu, ktorá je na východ od cesty.[4] Väčšina náhrobných kameňov pochádza z polovice 19. storočia. Nápisy v hebrejčine prevažujú nad tými v nemčine. Cintorín je od roku 1991 vedený v zozname slovenských kultúrnych pamiatok.[6]

Galéria
  • Hrad Beckov
  • Hrad Beckov
  • Hrad Beckov
  • Hrad Beckov
  • Hrad Beckov
  • Hrad Beckov
  • Hrad Beckov – Historické hradné hry
  • Horné nádvorie s palácom a kaplnkou
  • Dolné nádvorie – delová bašta, repliky obliehacích strojov a vzadu apsida hradnej kaplnky
  • Panoráma dolného nádvoria, nad ním na brale zvyšky donjonu
  • Hrad Beckov, na brale
  • Hrad Beckov, cestička na horné nádvorie
  • Hrad Beckov, pohľad od hradnej studne

Referencie
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  3. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
  4. ING. ARCH. REHÁKOVÁ, Lívia; PHDR. GAZDÍKOVÁ, Eva; ING. ARCH. MÚDRY, Jozef, et al. ZÁSADY OCHRANY, OBNOVY A PREZENTÁCIE HODNÔT ÚZEMIA PAMIATKOVEJ ZÓNY BECKOV [online]. Pamiatkový úrad SR Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Trenčín, 2010-02, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
  5. TOGNERI, Chris. Beckov, Cliff ruins [online]. The Slovak Spectator, 2002, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)
  6. Beckov [online]. SYNAGOGA SLOVACA, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
  7. JELINEK, Yeshayahu. UHERSKY BROD [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.