Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka

Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka (lat. Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae – skratka OSPPE)), skrátene Pavlíni[1] je mníšska rehoľa (rád) založená v 13. storočí v Uhorsku.

Charakteristickým pre tento rád je nosenie bieleho habitu, ktorý im od roku 1342 povolil nosiť pápež, aby sa odlišovali od podaktorých túlavých mníchov, ktorí budili neraz pohoršenie. Heslom rádu je SOLUS CUM DEO SOLO (Byť sám len s Bohom).

Rád pavlínov nie je totožný s rádom paulínov (paulánov), ktorý založil sv. František z Paoly okolo roku 1400.

Dejiny

V roku 1246 sa kanonik Eusébius Ostrihomský zriekol všetkého svojho majetku a so súhlasom ostrihomského arcibiskupa odchádza do okolitých kopcov žiť v jaskyni životom pustovníka. Na podnet vízie, ktorá sa mu zjavila počas rozjímania, zjednocuje pustovníkov z Uhorska a Chorvátska a pri dnešnej dedine Kesztúc v Pilišských vrchoch zakladá kláštor sv. Kríža. Dodnes volajú toto miesto Klastrompuszta. Ruiny kláštora ostali čiastočne zachované. Za patróna a svoj príklad si zvolil sv. Pavla, prvého pustovníka.

V roku 1308 pápež Klement V. potvrdil pre Rád pavlínov regulu sv. Augustína. Rád sa rozširoval do 15. storočia po celom svete.

Vpád Turkov do Európy spustošil mnohé kláštory pavlínov v Uhorsku. Obnova rádu sa začala až po oslobodení Budína. Taktiež obdobie reformácie znamená pre rád ťažké obdobie.

Obnovenie rádu je spojené so zmenou charakteru rádu z pustovnícko-kontemplatívneho na kontemplatívno-apoštolský. Aj v súvislosti s nariadením Jozefa II. v roku 1786 o zrušení rozjímavých rádov sa centrom pavlínov sa stáva Poľsko. Do Poľska prišli už v roku 1382. Vtedy im bol zverený do opatery obraz Panny Márie privezený z Ruska, pre ktorý bol vybudovaný kostol a kláštor na Jasnej Hore v Čenstochovej.

Zameranie rádu

Cieľom Rádu pavlínov je kontemplácia (rozjímanie) Boha osamote, pastorácia v službe Cirkvi a blížnych - to znamená hlásanie Božieho Slova, vysluhovanie sviatostí a hlavne sviatosti zmierenia.

Charakteristický pre tento rád je kult Matky Božej. Je to spojené aj s tým, že mali v správe mnoho mariánskych svätýň. Napríklad na území dnešného Slovenska mali v správe mariánske pútne miesta v Šaštíne a Marianke pri Bratislave.

Súčasnosť

Vedenie rádu má sídlo v Čenstochovej. Vo svete pôsobí asi 54 pavlínskych kláštorov v ktorých žije okolo 500 mníchov. Pre porovnanie - pred tureckými vpádmi žilo len na území vtedajšieho Uhorska 900 mníchov.

V súčasnosti pôsobia na Slovensku v Topoľčanoch, Trnave, Vranove nad Topľou a Šaštíne-Strážach.[2]

V Maďarsku sa po páde komunistického režimu obnovili kláštory v Budapešti, Márianostre, Petőszállás a Pécsi (Päťkostolie).

Referencie
  1. pavlín. In: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Pravidlá slovenského pravopisu. Redakcia M. Považaj. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. [Cit. 2015-10-20]. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4.
  2. V Národnej svätyni v Šaštíne poďakovali za 53 rokov pôsobenia saleziánov [online]. TK KBS, 03.03.2017, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.