Jednotné roľnícke družstvo

Počet JRD v Česko-Slovensku sa časom výrazne menil (5848 v roku 1952, 10 816 v roku 1960, 1721 v roku 1980)–do roku 1959 stúpal, potom klesal, čiže JRD sa od roku 1959 zväčšovali. [4]V roku 1980 bolo v ČSSR celkovo 1721 JRD, z toho 1080 v Česku a 641 na Slovensku. Na JRD v roku 1980 pripadalo 63 % všetkej poľnohospodárskej pôdy ČSSR (resp. 60 % poľnohospodárskej pôdy Česka a 68 % poľnohospodárskej pôdy Slovenska); zvyšok pripadal na štátne poľnohospodárske podniky - najmä tzv. štátne statky (20,2 % poľnohospodárskej pôdy ČSSR) - a na nesocialistický sektor. Podiel JRD na hrubej poľnohospodárskej produkcii ČSSR v roku 1980 bol 58 %. Hoci jednotných roľníckych družstiev bolo výrazne viac než štátnych statkov a mali spolu viac pôdy než štátne statky, štátne statky mali výrazne viac pôdy v prepočte na 1 podnik a výrazne vyššiu hrubú poľnohospodársku produkciu v prepočte na 1 podnik. [5].

JRD boli zriadené zákonom č. 69/1949 Zb (pozri aj kolektivizácia poľnohospodárstva). Tento zákon postupne vystriedali zákony č. 49/1959 Zb., č. 122/1975 Zb. a č. 90/1988 Zb. Zákonom č. 162/1990, teda po nežnej revolúcii, boli jednotné roľnícke družstvá zrušené a nahradené „poľnohospodárskymi družstvami“, no už o rok neskôr bol prijatím Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje novú koncepciu práva spoločností (vrátane družstiev), zrušený aj tento zákon. Poľnohospodárske družstvá sa tak stali len jednoducho jednou z foriem právnej formy družstvo.[6]

Dnes má ešte na Slovensku slová „jednotné roľnícke družstvo“ vo svojom obchodnom mene 9 družstiev, nejde však už o špecifickú právnu formu.[7]

Prácu v JRD vykonávali zásadne jeho členovia; povinnosť osobne pracovať v družstve patrila k základným povinnostiam vyplývajúcim z členstva. Výnimočne mohlo JRD zamestnávať občanov aj v pracovnom pomere, prípadne v inom pracovnoprávnom vzťahu.[8]. Členom JRD sa mohol stať ktorýkoľvek občan po skončení povinnej školskej dochádzky. O prijatí občana za člena družstva rozhodovala členská schôdza (resp. v období medzi členskými schôdzami predstavenstvo). Člen JRD mohol z JRD vystúpiť (ku koncu roka alebo za istých podmienok aj inokedy) alebo byť vylúčený členskou schôdzou.[9]

Člen družstva pri vstupe do družstva odovzdával do vlastníctva a spoločného hospodárenia družstva všetky pozemky, ktoré vlastní, okrem pozemkov so stavbami v osobnom vlastníctve, nádvoriami a súvisiacimi záhradami (do istej veľkosti).[10] Družstvu odovzdával aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Osivo, sadivo, krmivo, hospodárske budovy a iné stavby boli nenávratným vkladom člena do družstva. 20 % z preberacej ceny inventára a remeselníckych potrieb bolo takisto nenávratným vkladom do družstva, ale za zvyšných 80 % týchto vecí dostal člen od družstva zaplatenú ekvivalentnú hodnotu.[11]

Členom družstva patrila za prácu vykonanú v družstve peňažná odmena za prácu, ktorá sa určovala podľa množstva, kvality a spoločenského významu práce; časť odmeny sa poskytovala ako podiel na hospodárskych výsledkoch družstva[12]. V niektorých družstvách existovali aj záhumienky.

Členovia JRD riadili a spravovali záležitosti družstva prostredníctvom členskej schôdze a ňou volených orgánov (v súlade s právnymi predpismi, politicko-hospodárskymi opatreniami a vnútrodružstevnými predpismi). Volenými orgánmi družstva boli: zbor zástupcov (orgán nahradzujúci členskú schôdzu vo veľkých družstvách), predstavenstvo (štatutárny a výkonný orgán), predseda (riadi bežnú činnosť, predstavenstvo, členské schôdze a koná v mene družstva navonok), revízna komisia (kontrolný orgán) a iné.[13]

JRD mali vlastnú ekonomiku, ucelený výrobný a pracovný proces, vlastný výrobný finančný plán. Na rozdiel od súčasných družstiev do riadenia JRD zasahoval aj štát. Štát činnosť JRD usmerňoval v súlade s ekonomicko-politickým programom KSČ, a to prostredníctvom národohospodárskych plánov, ekonomických nástrojov, politicko-organizátorskej práce a právnych predpisov. JRD riadilo rezortné ministerstvo (t.j. na Slovensku od 70. rokov Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR) prostredníctvom krajských a okresných poľnohospodárskych správ. Okrem toho štát poskytoval JRD v záujme ich rozvoja všestrannú politickú, organizačnú, ekonomickú, odbornú a personálnu pomoc.[4][14]

Obdobné poľnohospodárske družstevné organizácie existovali aj v iných krajinách Východného bloku, napr. v NDR Landwirtschaftliche Produktionsgenossenschaft, v Maďarsku Termelőszövetkezet a v ZSSR kolchoz.

1. § 6 ods. 1 zák. č. 122/1975 Zb.
2. Obchodný register SR na Internete - hlavná stránka [online]. orsr.sk, [cit. 2017-09-14]. Dostupné online. (Pozri právnu formu vo výpise napr. pre podniky: Jednotné roľnícke družstvo 30. výročia Víťazného februára so sídlom v Dolných Plachtinciach, Jednotné roľnícke družstvo Nový život vo Veľkom Grobe, Jednotné roľnícke družstvo v Gálovanoch)
3. družstvo; jednotné zemědělské družstvo, vlastnictví družstevní. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie I a II. 2., přepracované vydání. Praha: Svoboda, 1984. s. I (216-220), I (402-403), II (620).
4. jednotné roľnícke družstvo. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 531 s. S. 509-510.
5. podnik zemědělský. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie II. 2., přepracované vydání. Praha: Svoboda, 1984. s. 77-78 (Údaj 58 % je však z hesla družstvo z dielu I. str. 216-220)
6. zákon č. 69/1949 Zb., zákon č. 49/1959 Zb., zákon č. 122/1975 Zb., zákon č. 90/1988 Zb, zákon č. 162/1990, Obchodný zákonník
7. Obchodný register SR na Internete - hlavná stránka [online]. orsr.sk, [cit. 2017-09-14]. Dostupné online.
8. § 45 zákona č. 122/1975 Zb.
9. § 15-24 zákona č. 122/1975 Zb.
10. § 36-37 zákona č. 122/1975 Zb.
11. § 44 zákona č. 122/1975 Zb.
12. § 58 zákona č. 122/1975 Zb.
13. § 27-32 zákona č. 122/1975 Zb.
14. jednotné roľnícke družstvo. In: Malá encyklopédia Slovenska (A – Ž). Bratislava: Veda, 1987. s. 211

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jednotné roľnícke družstvo
• Wikislovník ponúka heslo JRD