Severná saamčina
Severná saamčina alebo severná sámčina alebo severná lapončina je najrozšírenejší laponský jazyk.
Severná saamčina (Davvisámegiella, sámegiella) | |||
Štáty | Nórsko, Fínsko, Švédsko | ||
---|---|---|---|
Región | severná Európa | ||
Počet hovoriacich | 15 000 - 25 000 | ||
Poradie | ? | ||
Klasifikácia | uralské jazyky
| ||
Písmo | latinka | ||
Postavenie | |||
Úradný jazyk | - | ||
Regulátor | - | ||
Jazykové kódy | |||
ISO 639-1 | se | ||
ISO 639-2 | sme | ||
ISO 639-3 | sme | ||
SIL | sme | ||
Wikipédia | |||
Adresa | se.wikipedia.org | ||
Pomenovanie | Wikipediija, almmolaš diehtosátnegirji | ||
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
Je kodifikovaná podľa svojho finnmarského či ruijaského dialektu[1] (nórske nárečie – západné alebo fínske nárečie – východné), okrem neho existujú ešte dialekty z údolia rieky Tornio a dialekt tzv. morských Saamov z pobrežia Severného ľadového oceána. Severnou saamčinou ako svojou materčinou hovorí asi 17 000 až 25 000 ľudí.
Charakteristika
Severná saamčina patrí medzi ugrofínske jazyky, o čom svedčia aj jej charakteristické znaky: vokálna harmónia, striedanie kmeňových spoluhlások, aglutinácia (zmena tvarov slov príponami) a množstvo gramatických pádov[2]. Takisto sa v severnej saamčine nerozlišujú gramatické rody (zámeno son znamená on, ona aj ono). Zápor sa vyjadruje časovaním negatívneho slovesa (jeden zo znakov uralských jazykov)[3].
Pravopis
Severná saamčina sa píše rozšíreným variantom latinky, ktorý obsahuje aj písmená Á á, Đ đ (vyslovuje sa ako anglické "th"), Č č, Ŋ ŋ (nosovka), Ŧ ŧ, Š š, Ž ž. Oficiálne bol schválený v roku 1979.
A a | Á á | B b | C c | Č č | D d | Đ đ | E e | F f | G g |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
a | á | be | ce | če | de | đe | e | eff | ge |
/ɑ/ | /a/ | /b/ | /ts/ | /tʃ/ | /d/ | /ð/ | /e/ | /f/ | /ɡ/ |
H h | I i | J j | K k | L l | M m | N n | Ŋ ŋ | O o | P p |
ho | i | je | ko | ell | emm | enn | eŋŋ | o | pe |
/h/ | /i/ | /j/ | /k/ | /l/ | /m/ | /n/ | /ŋ/ | /o/ | /p/ |
R r | S s | Š š | T t | Ŧ ŧ | U u | V v | Z z | Ž ž | |
err | ess | eš | te | ŧe | u | ve | ez | ež | |
/r/ | /s/ | /ʃ/ | /t/ | /θ/ | /u/ | /v/ | /dz/ | /dʒ/ |
Ukážka
„ | Guhkkin davvin Dávggáid vuolde sabmá suolggai Sámieatnan. |
“ |
- Úryvok zo saamskej hymny, Sámi soga lávlla (Pieseň saamskej rodiny)
Zdroje
- M. Korhonen: Johdatus lapin kielen historiaan (Úvod do histórie laponského jazyka), Suomalaisen Kirjallisuuden Seura, Helsinki, 1971
- D. Nelson, I. Toivonen: Saami linguistics, John Benjamin's Publishing Company, 2007
- J. Pokorný: Lingvistická antropologie, Grada, 2010