Mansijčina
Mansijčina (zastarano vogulčina, mansijsky Мāньси лāтыӈ, mans lātyŋ) je ugrofínsky jazyk, ktorým rozprávajú príslušníci mansijskej národnostnej menšiny na území dnešného Ruska pozdĺž rieky Ob a jej prítokov v Chantyjsko-Mansijskom autonómnom okruhu (Jugra) a v Sverdlovskej oblasti. Podľa sčítania ľudu v roku 1990 tu žilo 3 184 ľudí mansijsky hovoriacich obyvateľov. V roku 2002 sa tento počet zmenšil na 2 746.
| Mansijčina (Мāньси лāтыӈ) | |||
| Štáty | Rusko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Chant.-Mansijský AO Sverdlovská oblasť | ||
| Počet hovoriacich | 2 746 | ||
| Klasifikácia | uralské jazyky
| ||
| Písmo | cyrilika | ||
| Jazykové kódy | |||
| SIL | MNS | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Mansijčina medzi ugrofínskymi jazykmi
Mansijčina spolu s chantyjčinou tvoria podskupinu obsko-ugorských jazykov. Obidva tieto jazyky sú jazykovo najpríbuznejšie maďarčine, s ktorou tvoria skupinu ugorských jazykov. Ugorské jazyky sú súčasťou ugrofínskej jazykovej vetvy, ktorá patrí do uralskej jazykovej rodiny.
Písmo
Prvým dielom písaným v mansijčine latinkou bol preklad Evanjelia svätého Matúša vydaný v roku 1868 v Londýne. V roku 1937 nahradila latinku cyrilika.
Dialekty
Mansijčina je rozdelená do štyroch hlavných dialektov (východná, južná, západná a severná mansijština), navzájom nezrozumiteľných, pričom južný a západný už zanikli.
Porovnanie s maďarčinou - číslice
| mansijsky | maďarsky | |
| 1 | аква (akua) | egy |
| 2 | китыг (kitig) | kettő |
| 3 | хурум (churum) | három |
| 4 | нила (nila) | négy |
| 5 | ат (at) | öt |
| 6 | хот (chot) | hat |
| 7 | сат (sat) | hét |
| 8 | нёллов (nöllou) | nyolc |
| 9 | онтэллов (ontélou) | kilenc |
| 10 | лов (lou) | tíz |
| 20 | хус (chus) | húsz |
| 100 | сат (sat/janigsat) | száz |
| 1000 | сотэр (sotér) | ezer |
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mansi language na anglickej Wikipédii, Manysi nyelv na maďarskej Wikipédii a Mansijština na českej Wikipédii.