SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby

Pozri aj: Liberálna dohoda

27. novembra 2014 Juraj Miškov, ktorý pôvodne pôsobil v strane Sloboda a Solidarita (2009 – 2013) a hnutí NOVA (2013 – 2014), verejne oznámil iniciatívu založenie novej, liberálno-občianskej politickej strany s názvom Slovenská občianska koalícia.[4] 24. novembra 2014 prípravný výbor strany ohlásil Ministerstvu vnútra SR začiatok zberu podpisov na zoznam občanov, ktorí súhlasia so vznikom strany.[5] Strana bola oficiálne predstavená ako „koalícia občanov, nielen štandardná strana“, „reformná strana“ resp. „stredové občiansko-liberálne zoskupenie aktívnych ľudí“[6] na tlačovej konferencii 1. decembra 2014. Juraj Miškov sa vyjadril, že sa tiež bude uchádzať o spoluprácu s ostatnými štyrmi nezaradenými poslancami, predstaviteľmi občianskeho združenia Liberálna dohoda. Pozitívne projekt hodnotil Jozef Kollár, Martin Chren a Daniel Krajcer, pričom Juraj Droba podľa vyjadrení pre médiá zvažoval svoje budúce pôsobenie v politike.[7]

16. februára 2015 Tlačová agentúra SR priniesla správu o tom, že prípravný výbor dosiahol potrebnú hranicu 10 000 podpisov.[8] O registráciu strany požiadal 20. februára, pričom predložený zoznam obsahoval celkom 11 996 podpismi.[9] Slovenská občianska koalícia bola zapísaná do registra strán vedeného Ministerstvom vnútra SR k 5. marcu 2015.[1] Ustanovujúci kongres strany sa uskutočnil 28. marca v Košiciach. Za predsedu strany bol na obdobie do roku 2021 zvolený Juraj Miškov.[10]

V októbri 2019 stranu prevzal riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislav Mičev.[2] Mičev zmenil ku 23. októbru 2019 názov strany a podľa deklarovaných priorít aj politickú pozíciu a ideológiu strany zo stredovej liberálnej na ľavicovú sociálno-demokratickú stranu. Zakladajúcimi členmi novej podoby strany sú podľa Mičeva a kancelára Miroslava Segeta nespokojní zástupcovia zamestnancov, robotníci, živnostníci, malí podnikatelia a aktivisti. Programe strany sa inšpiroval Iniciatívou občianskeho združenia Pracujúca chudoba, no samotné združenie, ako apolitické občianské združenie, sa od aktivít politickej strany Solidarita dištancovalo.[11] [12] Ustanovujúci snem novej podoby strany spolu s predstavením programu pre parlamentné voľby v roku 2020 sa má uskutočniť v novembri 2019.

Strana mala ako SKOK špecifickejšiu štruktúru (napr. nemala podpredsedov, nebola umožnená opakovaná kandidatúra za predsedu), delenú na štyri územné úrovne – celoštátnu (orgány opísané nižšie), krajskú, okresnú (na týchto úrovniach vytvára rady, snemy a centrá) a obecnú resp. v prípade Bratislavy a Košíc úroveň mestskej časti (na tejto úrovni vytvára snemy a centrá).[13]

Najvyšším orgánom strany bol Republikový snem (RS), ktorý zasadal raz za dva roky a prijímal základné programové hodnoty a ciele, uznesenia k tvorbe politiky strany, schvaľoval jej stanovy a ich zmeny, volil a odvolával predsedu strany, kancelára, predsedu Programovej rady, členov Výkonnej rady a členov Rozhodcovského súdu, rozhodoval o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení.[14] V období medzi jednotlivými snemami bola riadiacim orgánom strany Republiková rada (RR), ktorú tvorili členovia Výkonnej rady, Programovej rady a Rady regiónov. Schvaľovala vstup do predvolebnej koalície, kandidátne listiny a volebný program vo voľbách do Národnej rady SR (NR SR) a do Európskeho parlamentu (EP), schvaľovala povolebné koaličné zmluvy a nominantov resp. kandidátov strany na verejné funkcie atď.[15]

Výkonným operatívnym orgánom strany bola deväťčlenná Výkonná rada, ktorá „rokuje a rozhoduje o aktuálnych politických otázkach“ (napr. predvolebné koalície a kandidátne listiny pri voľbách do NR SR a EP), pričom návrhy posúva RR. Z titulu funkcie ju tvoril predseda strany, kancelár a ďalších sedem členov volených RS na funkčné obdobie štyroch rokov (bez možnosti opätovnej kandidatúry).[16] Radu regiónov tvorili všetci (ôsmi) predsedovia krajských centier. Zaoberala sa politickými a straníckymi záležitosťami regionálneho významu. Vypracovanie programu strany vo voľbách do NR SR a EP mala v kompetencii Programová rada, volenej RS na obdobie štyroch rokov, ktorá návrhy posúvala RR.

Najvyšším „politickým predstaviteľom“ strany bol predseda strany, ktorého volil Republikový snem na funkčné obdobie šiestich rokov (bez možnosti opätovnej kandidatúry),[17] štatutárnym orgánom bol kancelár volený RS (s možnosťou opätovnej kandidatúry), ktorý mal v kompetencii zabezpečovať riadny chod kancelárie strany (organizačno-administratívne a technické centrum).[18] Rozhodcovský súd bol rozhodovací orgán pre vnútrostranícke spory, ktorého (troch) členov volil RS na funkčné obdobie šiestich rokov, pričom táto funkcia nebola zlučiteľná s členstvom v RR ani predsedníctvom územnému centru.[19]

Výkonnú radu strany SKOK tvorili: Juraj Miškov, Michal Nižňan (zároveň kancelár), Karol Achimský,> Daniel Krajcer, Jaroslav Pilát, Rastislav Antala, Katarína Augustinič, Jozef Kollár a Kamil Krnáč.

Predsedom strany na sneme v Národnom dome v Banskej Bystrici 12. októbra 2019 bol zvolený Stanislav Mičev, jeho podpredsedami Ján Gabonay, František Čekel, Ján Plesník a Vladimír Sklenka. Kancelárom strany sa stal Miroslav Seget.

Bilboard strany (december 2014)

Strana SKOK sa vo svojich stanovách vymedzovala ako „stredová, reformná, občiansko-liberálna“[3] so základnými hodnotami „sloboda, tolerancia, ľudská dôstojnosť, solidarita a rovnosť pred zákonom.“[20] Hlási sa ku klasickoliberálnemu konceptu štátu, ktorý „necháva každého hľadať si svoju osobitnú cestu za vlastným šťastím,“ teda presadzuje osobnú aj ekonomickú slobodu a proklamuje, že „základnou optikou, cez ktorú posudzujeme politické rozhodnutia, je [...] miera, akou prispievajú k posilňovaniu slobody.“[21]

Vo svojom manifeste sa vyslovila za „čo najnižšie dane“ a postavila sa proti zavádzaniu nových daní a za daňovú a regulačnú záťaž zodpovedajúcu „adekvátnym verejným službám“.[21] V ekonomickej oblasti strana predstavila program „Eurovratka“, t. j. návrh daňovo-odvodovej reformy, ktorá má spočívať v zavedení 13 % (dvojitej) sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny a na energie pre domácnosti (elektrina, plyn, palivá, teplá voda, ústredné kúrenie), v znížení odvodov do Sociálnej poisťovne pre zamestnanca o 2 % a zrušení úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (tzv. koncesionársky poplatok).[22]

21. januára 2015 prípravný výbor strany oznámil, že spustí internetovú a bilboardovú kampaň odporúčajúcu neúčasť na referende vyhlásenom na 7. februára 2015, na ktorú podľa svojich vyjadrení vyčlenili 50 000 EUR.[23]

Strana sa tiež vyslovila za zrušenie príspevkov politickým stranám zo štátneho rozpočtu vyplývajúcich z § 25 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, t. j. príspevku za hlasy získané vo voľbách, príspevku na činnosť a príspevku na mandát,[24] a ich nahradenie jedným príspevkom „na politickú parlamentnú činnosť“ vo výške 100 000 EUR ročne pre politické strany, ktoré vo voľbách získali mandát v Národnej rade SR.[25] Rovnako strana navrhuje odluku cirkvi od štátu prostredníctvom nahradenia súčasného systému financovania cirkví a náboženských spoločností zo štátneho rozpočtu zavedením systému, pri ktorom zdaňovaná fyzická osoba môže poukázať 1 % zo svojho základu dane z príjmov fyzickej osoby cirkvi alebo náboženskej spoločnosti či mimovládnej organizácii (t. j. občianskemu združeniu, neziskovej organizácii, nadácii), príp. kombinácii týchto príjemcov.[25]

Strana pri premene zo SKOKu na SOLIDARITU na jeseň 2019 deklarovala tri piliere, z ktorých vychádza jej politický program: sociálny (Dôstojný život), environmentálny (Zdravá krajina) a ekonomický (Moderný štát).[26]

Strana SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby sa vymedzuje stredoľavo, sociálne-demokraticky.[2] Hlavným cieľom strany je zabezpečiť pre pracujúcich dôstojné pracovné prostredie, vrátane zlepšenia pracovných podmienok zamestnancov, postavenia živnostníkov aj zdravotne ťažko postihnutých občanov a marginalizovaných skupín. Strana podporuje slobodný trh, avšak chce, aby z neho prosperovala celá spoločnosť, nie len privilegovaní. Strana podporuje rozvoj spravodlivej občianskej spoločnosti založenej na dodržiavaní základných práv a slobôd. Deklarovala podporu pre štandardy sociálneho štátu garantujúceho istoty sociálne slabým, deťom, chorým, zdravotne postihnutým, ovdovelým, zamestnancom v núdzi a tiež dôchodcom.

SOLIDARITA taktiež odmietla nárast extrémizmu a hľadanie jednoduchých vysvetlení zlej situácie a vinníkov, nepriateľov a príčin v marginalizovaných a segregovaných skupinách. Strana odmieta rasizmus, xenofóbiu, antisemitizmus a iné formy neznášanlivosti. Chce, aby verejný priestor bol obsadzovaný a zapĺňaný politikou zmenšovania napätia medzi skupinami obyvateľstva cez priamu komunikáciu, riešenie konkrétnych problémov a podpory desegregácie, vzájomného spolunažívania a rešpektu na báze dodržiavania zákonov a bezpečnosti.