Karel Urbánek (politik)

24. novembra 1989 bol po odstúpení Milouša Jakeša zvolený za jeho nástupcu vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ. Značnú podporu vtedy mal aj bývalý predseda československej vlády Lubomír Štrougal (podporoval ho aj sám Urbánek ako "skúseného a rozumného politika"),[1] k Urbánkovmu zvoleniu viedla intervencia prezidenta Gustáva Husáka.[2]

O deň neskôr vystúpil v Československej televízii, kde pripustil chyby komunistického vedenia, vyzval k dialógu so všetkými stranami, ale trval na udržaní socializmu a varoval pred vyhrotením situácie.[3] 28. novembra ale na vystúpení na pražskom aktíve funkcionárov KSČ znovu varoval pred skupinami, ktoré sa zmocnili revolúcie a chcú obrátiť krajinu od socializmu.[4] Aktív sa postavil na Urbánkovu stranu a vyzval k tomu, aby protestujúci občania neúčasťou v chystanom generálnom štrajku tiež podporili Urbánka a jeho smerovanie vo vedení KSČ.[5] O dva dni neskôr ale Urbánka ako člena bývalého Jakešovho vedenia odmietli napr. študenti vo Výzve všetkým poctivým komunistom.[6] Pri rôznych príležitostiach Urbánek vyjadroval, že KSČ pod jeho vedením chce nadväzovať na myšlienky Pražskej jari 1968.Pod vedením Urbánka,predsedníctvo UV KSČ mimo iné rozhodlo o rekonštrukcii zákonodárných orgánú,zrušenie L'udových milicií a zrušenie

vedúcí úlohy KSČ.Dohodnúl s prezidentom Husákom menovanie Čalfovéj vlády a jeho odchod z funkcie prezidenta.

Od 3. do 5. decembra bol Urbánek s ďalšími komunistami v Moskve na stretnutí zástupcov členských krajín Varšavskej zmluvy, kde rokoval aj s Michailom Gorbačovom. O Gorbačovovej reakcii médiá informovali v Rudém právu 5.12.1989. .[7]

6. decembra komunisti iniciovali prvé bilaterálne rokovania so zástupcami Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, zastúpenými Václavom Havlom, Petrom Millerom, Petrom Pithart, Jánom Budajom a Milanom Kňažkom.[8] Urbánek sprevádzaný Vasilom Mohoritom a hovorcom ÚV Jozefom Horom sa postavil ústretovo k ich požiadavkám a ponúkol im, aby navrhli kandidátov na miesta vo vláde. Na protistranu tak ale zapôsobil slabo, Havel ho označil za "nastrčeného blúznivca, ktorého zrejme mieni Mohorita nahradiť",[9] a tá vzápätí začala zvyšovať svoje požiadavky.[10]

Aktívnejšie vo vyjednávaní s nekomunistickou opozíciou vystupoval predseda federálnej vlády Ladislav Adamec, čo sa neskôr prejavilo aj tým, že keď došlo na mimoriadnom zjazde KSČ k reorganizácii vedúcich funkcií a post generálneho tajomníka ÚV KSČ bol nahradený predsedom strany, zvolili do tejto role delegáti 20. decembra práve Adamca.[11]

Urbánek ešte do júna 1990 vykonával funkciu v čele Ústrednej a revíznej komisie KSČ, potom politickú kariéru ukončil.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Urbánek (politik) na českej Wikipédii.