Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992

V marci 1992 SNR schválila zákon č.104/1992 Zb., ktorý dopĺňal a menil pôvodný volebný zákon č.80/1990 Zb. Najväčšou zmenou novelizácie volebného zákona bolo zvýšenie volebnej klauzule na 5 % pre samostatne kandidujúcu politickú stranu alebo hnutie, 7 % pre koalície zložené z dvoch alebo z troch politických subjektov a 10 % pre koalície zložené najmenej zo štyroch subjektov (§ 41). Novelizácii išlo o zníženie počtu strán v parlamente.[1] Zmeny sa dotkli tiež mechanizmu prideľovania mandátov. V prvom skrutíniu sa súčet platných hlasov pre doň postupujúce subjekty mal vydeliť počtom mandátov zvýšeným o jeden (151). Po zaokrúhlení na jednotky tak vzniknuté celé číslo malo tvoriť krajské volebné číslo, na základe ktorého boli prideľované mandáty vo volebných krajoch. Ak sa takýmto spôsobom pridelil o jeden mandát viac, než sa v danom volebnom kraji malo, mandát sa mal odobrať strane, ktorá v danom volebnom kraji získala najmenší počet hlasov (§ 42).[1]

Hlavnou témou predčasných volieb bolo politické usporiadanie spoločného česko-slovenského štátu.[2] Pohľady politických strán na budúcnosť Slovenska v Česko-Slovensku sa líšili. Otvorene za nezávislosť Slovenska vystupovali SNS, SKDH a NALI.[2] Za vytvorenie skutočnej federácie (do rôznej miery, od vlastnej medzinárodno-právnej subjektivity oboch republík po rovnoprávnosť a zvrchovanosť), resp. rovnoprávne usporiadanie vzťahov, sa vyslovili HZDS, SDĽ, koalícia MKDH-Spolužitie-MĽS, SZ, KDH, ODÚ, SZS, SDSS, KSS91, koalícia DS-ODS a MOS.[2] HZDS, SKDH a SNS požadovalo prijatie Ústavy SR, HZDS a SKDH deklarovali, že vyhlásia zvrchovanosť SR.[2] Podľa prieskumov verejnej mienky z jari 1992 bola jasná väčšina obyvateľov ČSFR z oboch častí Česko-Slovenska (80-90%) proti rozpadu federácie.[3]

V ekonomickej oblasti SDĽ kritizovala nárast nezamestnanosti v krajine po roku 1989 a plánovala do odborných oblastí dosádzať odborníkov.[3] Koalícia DS-ODS chcela pokračovať v premene plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo, založené na slobode jednotlivca.[3] SDSS volala po štáte nie mocensky, ale sociálne silnom.[3]

Výsledky volieb na úrovni obcí - obce vyfarbené podľa najúspešnejšej strany v každej z nich.

Voľby prebiehali súčasne aj do dvoch komôr federálneho parlamentu ČSFR. Vo voľbách do SNR prešlo zvýšeným päťpercentným kvórom len 5 politických subjektov, čo predstavuje najnižší počet v histórii Slovenska. Z tohto vyplynul aj veľký počet prepadnutých hlasov, až 23,8 % (733 511) zo všetkých platných hlasov.[1] Následne bolo schopné väčšinu v parlamente získať a vládnu koalíciu, ktorá vyústila do druhej vlády Vladimíra Mečiara, zostaviť víťazné hnutie HZDS spolu so Slovenskou národnou stranou.

Zoznam zvolených poslancov je uvedený v samostatnom článku Zoznam poslancov NR SR (1992 – 1994)

• Zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku
• Volebné obdobie 1992 – 1994

1. KRIŠTOFÍK, Matúš. Volebný systém do Národnej rady Slovenskej republiky | Krištofik | Středoevropské politické studie [online]. journals.muni.cz, jeseň 2001, [cit. 2020-01-02]. Dostupné online.
2. URDA, Ján. Voľby 1992 - Kandidáti a volebný program. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-06-03. Dostupné online [cit. 2020-01-02].
3. URDA, Ján. Voľby 1992 - Úvod. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-06-03. Dostupné online [cit. 2020-01-02].

• oficiálne výsledky volieb na stránke Štatistického úradu SR