Manifest siedmich
Manifest siedmich (čes. Manifest sedmi) bol protest siedmich umelcov proti novej línii Komunistickej strany Česko-Slovenska po jej V. zjazde (boľševizácia strany a podriadenie KSČ smerniciam Kominterny) v roku 1929. Text vznikol na podnet Ivana Olbrachta,[1] vyšiel ako leták s názvom Spisovatelé komunisté komunistickým dělníkům. Vyzýval odstrániť nové vedenie strany, ktoré podľa názoru podpísaných ohrozovalo masový charakter a akcieschopnosť KSČ. Signatárov potom zo strany vylúčili.
Signatári
- Ivan Olbracht
- Helena Malířová (žena Ivana Olbrachta)
- Stanislav Kostka Neumann
- Josef Hora
- Jaroslav Seifert
- Marie Majerová
- Vladislav Vančura
Prejav „siedmich“ odsúdilo nielen vedenie strany, ale aj antimanifest komunistických spisovateľov, ktorí zachovali lojalitu vedeniu. Zásadní stanovisko k projevu "sedmi" podpísali Karel Teige, Konstantin Biebl, Vítězslav Nezval, Vilém Závada, František Halas, Karel Konrád, Jiří Weil, Julius Fučík, Bedřich Václavek, Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský a Vojtěch Tittelbach.
Referencie
- Lexikon české literatury 3/I. Praha: Academia, 2000, s. 664-671.
Externé odkazy
- Text Manifestu sedmi v edícii Avantgarda známá a neznámá, sv. 3.
- Text "Zásadního stanoviska", tamtiež.