Večerná univerzita marxizmu-leninizmu

Večerná univerzita marxizmu-leninizmu (skratka VUML[1]) bola forma politického vzdelávania určená predovšetkým pre vedúcich pracovníkov členov Komunistickej strany Československa ale aj nečlenov, potencionálnych kandidátov KSČ. Na okresnej úrovni, to bol najvyšší dosiahnuteľný stupeň straníckeho vzdelávania. Bolo to externé štúdium popri zamestnaní, ktoré trvalo tri roky a bolo ukončené skúškou.

Cieľ

Poznanie marxizmu-leninizmu malo posilniť triedne vedomie, politické myslenie podporujúce uplatňovanie politiky Komunistickej strany a upevniť komunistické presvedčenie.

V dobovej formulácii 80. rokov: „osvojiť si politickú a ideologickú líniu KSČ formulovanú na XVI. zjazde KSČ a zjazde KSS a rozpracovanú plénami ÚV KSČ a príslušnými štátnymi a straníckymi orgánmi, ako aj plniť súčasné úlohy ... v oblasti komunistickej a svetonázorovej výchovy“.[2]

Rámcový obsah vzdelávania

Poslucháči skladali z predmetov skúšky a na záver získavali vysvedčenie.

KSČ uplatňovala do roku 1989 svoju vedúcu úlohu v spoločnosti aj rôznymi formami a stupňami tzv. „straníckeho vzdelávania“[3][4], ktoré organizované pre nestraníkov, sa nazývalo „ideovo-politické vzdelávanie“ (IPV)[2].

Vyučovanie

VUML

Večerná univerzita marxizmu-leninizmu bola najvyššia forma vzdelávania pracovníkov v civilnom sektore, riadená OV KSČ (Okresný výbor KSČ). Táto forma bola určená pre vedúcich pracovníkov nielen v priemysle, ale aj v ďalších odvetviach (školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, obchod, doprava, bezpečnosť, atď.) a to nie len pre členov KSČ.

Politické vzdelávanie bolo súčasťou „kádrovej politiky KSČ“, ktorá určovala dosadzovanie kádrov na vedúce pozície (tzv. nomenklatúra), predovšetkým z členov strany.

Na štúdium VUML boli povolávaní aj absolventi vysokých škôl, napriek tomu, že v rámci vysokoškolského štúdia už absolvovali povinné štúdium nasledovných štyroch predmetov, ukončené skúškou:

  • v 1. ročníku – história medzinárodných robotníckeho hnutia (MRH)
  • v 2. ročníku – marxisticko-leninská filozofia (MLF alebo hovorovo MaFia)
  • v 3. ročníku – politická ekonómia (PE)
  • v 4. ročníku – vedecký komunizmus (VK)

Povinná skúška z marxizmu-leninizmu bola aj súčasťou 1. atestácie lekárov ako aj doktorandského štúdia vtedy smerujúceho k titulu kandidát vied.

Po absolvovaní VUML popri výkone svojej odbornej profesie bol absolvent zaradený aj ako inštruktor pre nižšie formy stranícko-politického vzdelávania u svojho zamestnávateľa. Šlo napr. o rôzne stupne politického vzdelávania pracujúcich v rámci ZO KSČ (základná organizácia Komunistickej strany), ZO ROH (základná organizácia Revolučného odborového hnutia) a ZO SZM (základná organizácia Socialistického zväzu mládeže).[3][4]

Politické a stranícke vzdelávanie v armáde

Politické vzdelávanie bolo povinné pre všetkých členov armády a všetkých vojakov základnej vojenskej služby (ZVS), všetkých vojakov z povolania (VzP) počas celého obdobia ich služby v armáde. Systém politickej práce a straníckeho vzdelávania bol zakotvený v predpise „Všeob-SM-15“ (o stranícko-politickej práci v ČSĽA). Každé porušenie predpisu bolo považované za porušenie zákona a podľa závažnosti porušenia posudzované velením, prokuratúrou a vojenským súdom.

Stranícko-politická práca na útvaroch bola organizovaná, riadená a vyhodnocovaná profesionálnymi pracovníkmi politickej skupiny útvaru. Túto skupinu tvorili podľa veľkosti útvaru:

  • zástupca veliteľa pre veci politické (ZVP) (tiež politický dôstojník alebo politruk)
  • propagandista
  • predseda základnej organizácie KSČ
  • predseda základnej organizácie SZM 

PŠM – politické školenie mužstva, bolo pravidelné týždenné školenie vojakov ZS podľa učebných osnov odbornej prípravy a aktuálnej situácie v spoločnosti. Výcvik sa konal počas celej doby služby vojakov. Školenie mužstva viedli velitelia čiat. Každý rok bola úroveň vedomostí preverovaná tzv. „útvarovými previerkami bojovej pohotovosti“.

MLP DPaA – marxisticko-leninská príprava dôstojníkov, práporčíkov a absolventov VKVŠ (absolventi vojenských katedier vysokých škôl slúžiacich prezenčnú službu počas jedného roka). Školenie viedli vyšší dôstojníci útvarov, velitelia, náčelníci a ich zástupcovia, zaradení do systému politického vzdelávania ako inštruktori. Obsahom tohto vzdelávania boli vzájomné vzťahy medzi kategóriami spravodlivé a nespravodlivé vojny, útočná a obraná vojna, ideológia Varšavskej zmluvy a pod. 

Školenie bolo povinné, vrátane vysokoškolsky vzdelaných dôstojníkov. Školenia sa velitelia zúčastňovali počas celého služobného pomeru, niektorí aj niekoľko desaťročí s rovnakým, znovu sa opakujúcim učivom jedného predmetu.

Referencie
  1. Večerná univerzita marxizmu-leninizmu : osnovy : [metodický materiál pre lektorov VUML]. Bratislava : Pravda, 1973. S. 96 s..
  2. RNDr. Zuzana Chorvátová. CSc. Skúsenosti z ideovo-politického vzdelávania , Naša Univerzita – spravodaj Univerzity Komenského, nositeľky radu práce, Ročník XXX, 1983/84, číslo 2, str. 5, Online
  3. Základný stupeň straníckeho vzdelávania : osnovy : [metodický materiál pre lektorov a propagandistov]. Bratislava : Pravda, 1973. S. 75 s..
  4. Stredný stupeň straníckeho vzdelávania : osnovy : metodický materiál pre lektorov.. Bratislava : Pravda, 1973. S. 122 s..

Literatúra
  • USTOHAL, M. (riaditeľ VUML Třebíč ) In Zpravodaj města Třebíče, 9/1986, str. 3. (česky)

Pozri aj
  • Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSČ
  • Vysoká škola politická ÚV KSČ

Externé odkazy

Zdroj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.