Miloš Jakeš

Narodil sa 12. augusta 1922 v Českých Chalupách (okres Český Krumlov) v rodine drobného poľnohospodára. Vyučil sa za elektromechanika. Pôvodne bol montérom a konštruktérom v Baťových závodoch v Zlíne. Členom KSČ bol od júna 1945. Po februári 1948 bol predsedom jednotného národného výboru (súčasne mestského i okresného) v Gottwaldove (pomenovanie Zlína medzi rokmi 1949 – 1990) v rokoch 1950 – 1952, od roku 1952 do roku 1955 bol tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže.

V rokoch 1955 – 1958 študoval v Moskve, potom pracoval v aparáte komunistickej strany. V rokoch 1966 – 1968 bol námestníkom ministra vnútra a členom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. V roku 1968 patril podľa Zdeňka Mlynářa ku konzervatívnemu krídlu strany (Alois Indra, Vasil Biľak), ktoré podporovalo vojenskú intervenciu, alebo sa na nej priamo podieľalo. V čase normalizácie (pod vedením Gustáva Husáka) riadil činnosť previerkových komisií ako predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. V roku 1977 sa stal členom Ústredného výboru KSČ a o štyri roky neskôr bol v predsedníctve Ústredného výboru. Od roku 1971 do roku 1989 bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia a členom jeho predsedníctva.

Od roku 1987, po odstúpení Gustáva Husáka zastával funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ. V súvislosti s Gorbačovovou politikou v ZSSR Jakeš presadzoval takzvanú prestavbu (perestrojku) v česko-slovenských podmienkach. Vzhľadom na narastajúci odpor obyvateľstva proti komunistickej totalite a čoraz častejším prejavom nevôle (demonštrácie v Prahe pri príležitosti 20. výročia okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, 70. výročie samostatnosti Česko-Slovenska v októbri 1988, Palachov týždeň v januári 1989) začal Jakeš sľubovať program reforiem, vo väčšine prípadov však zostal iba pri politických proklamáciách. Po prepuknutí revolúcie odstúpil 24. novembra 1989 zo svojej funkcie, 5. decembra ho vylúčili zo strany. Od 90. rokov žil v ústraní, príležitostne sa stále zúčastňoval na akciách organizovaných Komunistickou stranou Čiech a Moravy. Zomrel 10. júla 2020 vo veku 97 rokov.

Trestné stíhanie za vlastizradu v súvislosti s činnosťou v čase okupácie z roku 1968, ktoré sa proti nemu viedlo, bolo zastavené.

Jakeš ako generálny tajomník používal meno Miloš, pri súdnom procese však vyšlo najavo, že jeho skutočným menom je Milouš. Nie je jasné, prečo sa rozhodol používať iné krstné meno. Je možné, že dôvodom bola kniha Zdeňka Jirotku Saturnin, v ktorej sa jedna z postáv, ktorá má množstvo nelichotivých vlastností, volá Milouš.

• JAKEŠ, Miloš, a kol. Ako sa stalo Československo ľudovodemokratickou krajinou a pevnou súčasťou tábora socializmu a mieru : Na pomoc politic. školeniu mládeže : III. téma. Bratislava : Smena, [1953]. 48 s.
• JAKEŠ, Miloš, a kol. Československý sväz mládeže – verný pomocník strany v boji za vybudovanie socializmu. Bratislava : Smena, 1953.
• JAKEŠ, Miloš, a kol. Sovietsky sväz – krajina víťazného socializmu. Bratislava : Smena, 1953.
• JAKEŠ, Miloš. 26. sjezd KSSS – program komunistické výstavby v SSSR a upevnění míru v osmdesátých letech. Praha : ÚV KSČ, 1981. 54 s.
• JAKEŠ, Miloš. Dva roky generálním tajemníkem. 1. vyd. Praha : Regulus, 1996. 137 s. ISBN 80-901564-2-8.

• PILNÝ, Pavel; JAKEŠ, Miloš. Miloš Jakeš : příběh komunisty. 1. vyd. Praha : Česká citadela, 2019. 263 s. ISBN 978-80-907399-2-5.

• Prejav Miloša Jakeša na Červenom hrádku

• Miloš Jakeš na stránke Životopisy online
• Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu právoplatné súdne rozhodnutia – oslobodzujúci rozsudok
• Miloš Jakeš – totalita.cz