Kľak (vrch v Muránskej planine)
Kľak (1 408,7 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Spišsko-gemerského krasu. Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v hlavnom hrebeni Muránskej planiny, severozápadne od Muráňa.[2]
Kľak | |||
vrch | |||
Južné svahy Kľaku a sedlo Nižná Kľaková | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Banskobystrický | ||
Okresy | Revúca, Brezno | ||
Obce | Muráň, Závadka nad Hronom | ||
Pohorie | Spišsko-gemerský kras | ||
Podcelok | Muránska planina | ||
Povodia | Muráň, Hron | ||
Nadmorská výška | 1 408,7 m n. m. | ||
Súradnice | 48°46′44″S 19°57′58″V | ||
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie | ||
Najľahší výstup | neznačený | ||
| |||
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Kľak (1409 m) | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Leží v západnej časti pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Muránska planina[3]. Nachádza sa v najvyššej časti náhornej plošiny a susednými vrchmi sú na západe Veľká Stožka (1 297 m n. m.), na východe Veľký Cigán (1 235 m n. m.).[2] Vrcholová časť sa nachádza v katastrálnom území obce Muráň v okrese Revúca[4], no na severné svahy zasahuje územie obce Závadka nad Hronom v okrese Brezno.
Opis
Rozsiahly vrchol je zalesnený a výhľad poskytujú malé lúky na okrajoch vrcholovej plošiny bez porastu. Vďaka značnej nadmorskej výške sú pozorovateľné mnohé okolité pohoria, vynikajú Nízke Tatry, Stolické vrchy, Fabova hoľa, Poľana, no pri vhodných podmienkach i Vysoké Tatry.[5] Celý masív je súčasťou národného parku Muránska planina, severná časť patrí do národnej prírodnej rezervácie Veľká Stožka.[2]
Geológia
Geologicky je vrch tvorený miocénnym tzv. tisoveckým dioritom, ktorý preráža cez svetlé strednotriasové vápence wettersteinského typu.[6] Práve odolnosť relatívne mladšieho dioritu mala za následok, že horniny viac odolávali erózii a tvoria dnes najvyššie položené partie Muránskej planiny.
Prístup
Na Kľak nevedú turistické chodníky, južným svahom ho traverzuje Rudná magistrála.
- po
značke z Muráňa cez Nižnú Kľakovú, odtiaľ lesom - po
značke zo Závadky cez Stožky a Nižnú Kľakovú - po
značenej Rudnej magistrále[2]
Referencie
- Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
- Klinec, A. (Ed.), 1976: Geologická mapa Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier 1: 50 000. Geol. ústav D. Štúra, Bratislava.