Wettersteinský vápenec

Vzorka wettersteinského vápenca v Alpines Museum v nemeckom Mníchove.

Zvyčajne predstavuje biele až svetlosivé (bielo až hnedosivé) masívne, zriedkavo hrubolavicovité ogranodetritické vápence. Organický detrit je pri pozornejšom pohľade viditeľný voľným okom alebo štandardnou lupou. Voľným okom aj mikroskopicky je podobný steinalmskému vápencu, odlišuje sa však vekom a prítomnosťou rozsiahlych rífových telies. Wettersteinské vápence predstavujú objemovo aj plošne najvýznamnejšiu časť strednotriasovej karbonátovej platformy priestorov silicika aj hronika.[1]

V rámci sekvencie wettersteinských vápencov sa miestami nachádzajú aj wettersteinské dolomity. V rámci sedimentárneho sledu wettersteinské vápence spravidla prekrývajú steinalmské vápence a sami sú prekryté lunzskými vrstvami alebo raminskými vápencami[1] alebo hlavným dolomitom.

Vápenec tohto typu predstavuje zvyčajne sedimenty plytkého mora hĺbky do 50 m. Oblasť sedimentácie sa nachádzala v subtropickom až tropickom podnebnom pásme.[2] Horniny vznikali v rífovej až predrífovej zóne (lagúne).[3]

Wettersteinský vápenec predstavuje horniny stredno- až vrchnotriasového veku, presnejšie stupne ladin až spodný karn (kordevol)[4]

Názov je odvodený od pohoria Wetterstein Gebirge v Nördliche Kalkalpen v Nemecku a Rakúsku.

V rámci stratigrafie mezozoika Slovenského krasu podáva obšírnu charakteristiku, vymedzenie a skameneliny wettersteinského vápenca (doslovne: svetlé masívne vápence (wettersteinské) J. Bystrický[5]. V súvrství ho popisuje spolu s jeho ekvivalentom - wettersteinským dolomitom - jeho charakteristiku podávajú M. Mišík a D. Reháková (2007)[6]. Charakteristiku wettersteinského vápenca vo vzťahu k regionálnej geológii Západných Karpát možno nájsť aj v monografii D. Andrusova (1959)[7], resp. v II. časti Regionálnej geológie Československa (M. Maheľ, T. Buday (eds.), 1968)[8].

Dominantnou skupinou fosílií wettersteinského vápenca sú rezíduá rias z čeľade Dasycladaceae (predovšetkým Diplopora annulata) a gastropódy (porovnaj [9]). J. Bystrický[10] uvádza, že okrem vertikálneho členenia uplatňuje sa vo wettersteinskom vápenci v posledných rokoch aj horizontálne členenie. Obyčajne sa odlišujú dve faciálne oblasti: rífová a lagunárna. Lagunárna fácia wettersteinského vápenca buduje napr. planinu Dolný vrch v Slovenskom krase, rífová fácia zasa napr. Silickú planinu.

Planinový reliéf na wettersteinskom vápenci v podmienkach Slovenského krasu. Vľavo v pozadí masív západnej časti planiny Dolný vrch (lagunárna fácia wettersteinského vápenca), vpravo juhovýchodná časť masívu Silickej planiny (rífová fácia wettersteinského vápenca). V popredí zvlnený reléf na spodnotriasových súvrstviach (Turnianska kotlina a Silické úbočie).

Wettersteinský vápenec výborne podlieha krasovateniu, keďže až takmer z 98% predstavuje čistý uhličitan vápenatý (CaCO₃). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). V najväčšom krasovom území Slovenska - Slovenskom krase - sa vo wettersteinských vápencoch nachádza odhadom až 90% jaskýň z celkového počtu vyše 1200. Vo vzťahu k mechanickým vlastnostiam pri speleologickej činnosti (prolongácia) možno wettersteinský vápenec subjektívne hodnotiť ako menej rigidný než napr. gutensteinský vápenec alebo pseudoreiflinský vápenec; tie kladú pri mechanickom rozvoľňovaní oveľa väčší odpor.

Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome Včeláre na planine Dolný vrch (od r. 1964). J. Antaš a J. Bartalský (1995) in [13] uvádzajú na ložisku vo vápencovom komplexe ladinu štyri faciálne odlišné typy vápenca. Surovina sa podľa uvedených autorov ťaží pre potreby Východoslovenských železiarní (v súčasnosti US steel) a cementáreň pri Turni nad Bodvou (v súčasnosti Holcim). Ťažba masívneho wettersteinského vápenca prebieha aj v Gombaseckom lome na Plešiveckej planine (od r. 1906).

1. Mello, J. (ed.), Filo, I., Havrila, M., Ivan, P., Ivanička, J., Madarás, J., Németh, Z., Polák, M., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A., Liščák, P., Kubeš, P., Scherer, S., Siráňová, Z., Szalaiová, V., Žáková, E., 2000, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského raja, Galmusu a Hornádskej kotliny 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 303 s.
2. Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, písmená T – Ž a dodatky. Veda, Bratislava, s. 472
3. Carena, S., Friedrich, A.M., Lammerer, S., 2011, Geological Field Trips in Central Western Europe: Fragile Earth International Conference, Munich, September 2011. Field Guide 22. The Geological Society of America, Boulder, s. 87
4. Bystrický, J., in Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, s. 337
5. Bystrický, J., 1964, Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústredný ústav geologický, redakcia Bratislava roku 1964 vo Vydavateľstve SAV v Bratislave, s. 59-64
6. Mišík, M., Reháková, D., 2007, Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, s 36-37
7. Andrusov, D., 1959, Geológia československých Karpát. Slovenská akadémia vied, sekcia matematických a prírodných vied, s 43-47
8. Maheľ, M., Buday, T., 1968, Regional geology of Czechoslovakia. Part II. Geological survey of Czechoslovakia, Academia, Ústřední ústav geologický, Praha, s. 723
9. Bystrický, J. in Andrusov, D. , Samuel O., (Eds.), 1985, s. 336
10. Andrusov, D., Samuel, O., (eds.), 1985, s. 336
11. Mello, J., Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D. Vozárová, A., Gaál., Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M., Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.
12. Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113
13. Grecula, P. (Ed.), 1995, Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704

• Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, Stratigrafický slovník Západných Karpát. Geologický ústav Dionýza Štúra vo vydavateľskom oprávnení Vedy, vydavateľstva SAV. Bratislava. 359 s.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wettersteinský vápenec