Železničná trať Bosanski Šamac – Sarajevo
Železničná trať Bosanski Šamac – Sarajevo bola vybudovaná počas druhej svetovej vojny a otvorená v roku 1947. Trať dlhú 239 km, spájajúcu sever s juhom Bosny, stavali mladí dobrovoľníci s minimálnou podporou techniky.
Podľa jej vzoru bola budovaná Trať mládeže (Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica). Dôkazom sú rovnaké budovateľské heslá: srbochorvátsky: "Mi gradimo prugu - pruga gradi nas" - slovensky: "My staviame trať – trať stavia nás", ako aj osobné vyjadrenie veliteľa hlavného štábu brigád Trati mládeže Mira Tomana, ktorý sa stavby železnice Šamac – Sarajevo zúčastnil.[1]
Mládežníci pracovali len s lopatami a čakanmi a výstavba trate sa stala propagandou socializmu. Zúčastnilo sa jej 211 370 ľudí z celej bývalej Juhoslávie ale aj zahraničia. Slávnostne ju otváral Josip Broz Tito (až v roku 1948).
Medzi najväčšie stavby celej trate patrí most cez rieku Sávu pri Bosanskom Šamaci, tunel Vranduk a osem ďalších kratších tunelov, ktoré sú spolu dlhé 2 354 m.
Celá akcia sa opakovala ešte v roku 1978, kedy bola trať rozširovaná.
Referencie
- Vladimír Jancura: Na táborový život brigád sa nezabúda, Pravda, 7. júna 2009, online.
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pruga Šamac-Sarajevo na bosenskej Wikipédii.