Zoznam panovníkov Uhorska

Toto je zoznam panovníkov Uhorského kráľovstva, ktorý zahŕňa aj uhorské kniežatá a veľkokniežatá. Uhorské kniežatstvo bolo založené niekedy medzi rokmi 895 a 896 prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka. Kniežatstvo bol kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polo kočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom). Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca Štefan I. , z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža Nitrianska), ktorý sa z popudu pápeža roku 1000/1001 stal prvým uhorským kráľom. V roku 1102 bola vytvorená chorvátsko-uhorská personálna únia, ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). Dynastia Arpádovcov vládla v Uhorsku od roku 895 až do roku 1301. Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie. Jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov. Do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne, hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie. Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 – 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou. Uhorské kráľovstvo existovalo až do roku 1918, keď sa Karol IV. vzdal účasti na štátnych záležitostiach, ale nerezignoval.[1][2][3]

Veľký znak Uhorska. Uprostred tzv. malý znak, ktorý držia dvaja strážni anjeli v bielom odeve. Nad štítom je svätoštefanská koruna.

Uhorské kniežatá

Poznámka: Všetky uhorské kniežatá a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno hovoriť o Uhorskom kniežatstve.

Dynastia Arpádovcov (895 – 1000/1001)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Arpádovci.

[4][5][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
1. Arpád 895 – 907
2. Tarhoš 907 – po 922
3. Žolt po 922 – 947
4. Fajs 947 – 955
5. Takšoň 955 – 972
6. Gejza 972 – 997
7. Vajk

(Štefan I. Svätý)

 997 – 1000

Uhorskí králi

Dynastia Arpádovcov (1000/01 – 1301)

[7][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
1. Štefan I. Svätý
25. december 1000
Stoličný Belehrad alebo Ostrihom		 1000/1001 – 1038
2. Peter Orseolo
1038
Stoličný Belehrad		 1038 – 1041 nedynastický vládca
3. Samuel Aba
22. apríl 1044
Csanád alebo Stoličný Belehrad		 1041 – 1044 nedynastický vládca
4. Peter Orseolo
1044 – 1046 nedynastický vládca
5. Ondrej I.
1046
Stoličný Belehrad		 1046 – 1060
6. Belo I.
6. december 1060
Stoličný Belehrad		 1060 – 1063
7. Šalamún
1063
Stoličný Belehrad		 1063 – 1074
8. Gejza I.
1075
Stoličný Belehrad		 1074 – 1077
9. Ladislav I. Svätý
1081
Stoličný Belehrad		 1077 – 1095
10. Koloman Učený
1095
Stoličný Belehrad		 1095 – 1116
11. Štefan II.
1116
Stoličný Belehrad		 1116 – 1131
12. Belo II. Slepý
28. apríl 1131
Stoličný Belehrad		 1131 – 1141
13. Gejza II.
16. február 1141
Stoličný Belehrad		 1141 – 1162
14. Štefan III.
1162
Stoličný Belehrad		 1162 – 1172

(V Bratislave a okolí)
1162 – 1163
15. Ladislav II.
15. júl 1162		 1162 – 1163 protikráľ
16. Štefan IV.
27. január 1163		 1163 – 1163 protikráľ
17. Belo III.
13. január 1173
Stoličný Belehrad		 1172 – 1196
18. Imrich
16. máj 1182
Ostrihom
1194
Stoličný Belehrad		 1196 – 1204
19. Ladislav III.
26. august 1204
Stoličný Belehrad		 1204 – 1205
20. Ondrej II.
29. máj 1205
Stoličný Belehrad		 1205 – 1235
21. Belo IV.
25. september 1235
Stoličný Belehrad		 1235 – 1270
22. Štefan V.
17. máj 1270
Stoličný Belehrad		 1262 – 1270

(východná časť Uhorska)
1270 – 1272
23. Ladislav IV. Kumánsky
3. september 1272
Stoličný Belehrad		 1272 – 1290
24. Ondrej III. Benátsky
23. júl 1290
Stoličný Belehrad		 1290 – 1301

Dynastia Přemyslovcov (1301 – 1305)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Přemyslovci.

[10][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
25. Ladislav V.

(český kráľ ako Václav III.)
27. august 1301
Stoličný Belehrad		 1301 – 1305

Dynastia Wittelsbachovcov (1305 – 1307)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Wittelsbachovci.

[10][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
26. Oto I. Dolnobavorský

(dolnobarvorský vojvoda ako Oto III. Bavorský)
6. december 1305
Stoličný Belehrad		 1305 – 1307

Dynastia Anjouovcov (1308 – 1395)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva).

[10][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
27. Karol I. Róbert
1301
Ostrihom
15. jún 1309
Budín
27. august 1310 Stoličný Belehrad		 1301 – 1342
28. Ľudovít I. Veľký
21. júl 1342
Stoličný Belehrad		 1342 – 1382
29. Mária z Anjou
17. september 1382
Stoličný Belehrad		 1382 – 1385 (Počas jej neplnoletosti vládla matka Alžbeta Kotromanićová ako regentka)
30. Karol II. Malý

(neapolský kráľ ako Karol III.)
31. december 1385
Stoličný Belehrad		 1385 – 1386
31. Mária z Anjou
1386 – 1395 (vládla v rokoch 1387 – 1395 spolu so Žigmundom Luxemburským)

Dynastia Luxemburgovcov (1387 – 1437)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Luxemburgovci.

[11][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
32. Žigmund Luxemburský
31. marec 1387
Stoličný Belehrad		 1387 – 1437

Dynastia Habsburgovcov (1437 – 1457)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Habsburgovci.

[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
33. Albrecht Habsburský

(rakúsky vojvoda ako Albrecht V. a rímsky kráľ ako Albrecht II.)
1. január 1438
Stoličný Belehrad		 1437 – 1439 (Po jeho smrti vládla manželka Alžbeta Luxemburská ako regentka neplnoletého Ladislava Pohrobka)
34. Ladislav V. Pohrobok

(rakúsky arcivojvoda, český kráľ ako Ladislav I.)
15. máj 1440
Stoličný Belehrad		 1440/1453 – 1457 (Počas jeho neplnoletosti vládla jeho matka Alžbeta Luxemburská a Fridrich III. ako regent, neskôr sa stal regentom gubernátor Ján Huňady od roku 1446 do roku 1453)

Dynastia Jagelovcov (1440 – 1444)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Jagelovci.

[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
35. Vladislav I. Jagelovský

(poľský kráľ ako Vladislav III. Varnenčík)
17. júla 1440
Stoličný Belehrad		 1440 – 1444

Dynastia Huňadyovcov (1458 – 1490)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Huňadyovci.

[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
36. Matej I. Korvín
29. marec 1464
Stoličný Belehrad		 1458 – 1490

Dynastia Jagelovcov (1490 – 1526)

[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
37. Vladislav II. Jagelovský
18. september 1490
Stoličný Belehrad		 1490 – 1516
38. Ľudovít II. Jagelovský
4. jún 1508
Stoličný Belehrad		 1516 – 1526

Dynastia Zápoľskovcov (1526 – 1570)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Zápoľskovci.

[13][14][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády
39. Ján I. Zápoľský
11. november 1526
Stoličný Belehrad		 1526 – 1540 (východná časť Uhorska)

1538 – 1540

 protikráľ
40. Ján II. Žigmund Zápoľský
nekorunovaný		 1540 – 1541 protikráľ

(bol zvolený za uhorského kráľa)

Dynastia Habsburgovcov (1526 – 1780)

[13][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
41. Ferdinand I. Habsburský
3. november 1526
Stoličný Belehrad		 1526 – 1564

z toho 1538 – 1540 len v západnej časti Uhorska

 protikráľ
42. Maximilián I. Habsburský
8. september 1563
Bratislava		 1564 – 1576
43. Rudolf I. Habsburský

(rakúsky arcivojvoda ako Rudolf V., český a nemecký kráľ a rímskonemecký cisár ako Rudolf II.)
22. september 1572
Bratislava		 1576 – 1608 (Štefan Bočkaj v rokoch 1604  – 1606 ako protikráľKráľovského Uhorska a knieža Sedmohradska, vládol na území takmer celého súčasného Slovenska, okrem hlavného mesta Bratislavy)
44. Matej II. Habsburský

(český kráľ, nemecký kráľ a rímsky cisár ako Matej I.)
19. november 1608
Bratislava		 1608 – 1619
45. Ferdinand II. Habsburský

alebo aj Štajerský

1. júl 1618
Bratislava		 1619 – 1637 (Gabriel Betlen v rokoch1619 – 1621 ako protikráľ)
46. Ferdinand III. Habsburský
8. december 1625
Šopron		 1637 – 1657
47. Ferdinand IV.
16. jún 1647
Bratislava		 (Ferdinanda IV. síce roku 1647 korunovali, zomrel však pred Ferdinandom III. a preto sa nikdy nestal kráľom)
48. Leopold I. Habsburský
27. jún 1655
Bratislava		 1657 – 1705 (Imrich Tököli v rokoch 1682 – 1685 ako protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku)
49. Jozef I. Habsburský
9. december 1687
Bratislava		 1705 – 1711 (František II. Rákoci v rokoch 1705 – 1711 ako protikráľ a „knieža“ Uhorska)
50. Karol III. Habsburský

(cisár Svätej ríše rímskej ako Karol VI.)
20. máj 1712
Bratislava		 1711 – 1740
51. Mária Terézia
25. jún 1741
Bratislava		 1740 – 1780

Dynastia Habsbursko-lotrinská (1780 – 1918)
Viac informácií nájdete v hlavnom článku Habsbursko-lotrinská dynastia.

[14][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

 Poznámky
52. Jozef II.
nekorunovaný		 1780 – 1790
53. Leopold II. Habsurský
15. november 1790
Bratislava		 1790 – 1792
54. František I. Habsburský

(posledný rímskonemecký cisár ako František II.)
6. jún 1792
Budín		 1792 – 1835
55. Ferdinand V. Dobrotivý

(rakúsky cisár ako Ferdinand I.)
28. september 1830
Bratislava		 1835 – 1848
56. František Jozef I.
8. jún 1867
Budín		 1848 – 1916
57. blahoslavený Karol IV. Habsburský

(rakúsky cisár ako Karol I. Habsburský)
30. december 1916
Budapešť		 1916 – 1918
Formálna obnova Rakúsko-Uhorska cisárskym správcom (regentom) Miklósom Horthym 1. marca 1920. Po dvoch Karolových neúspešných pokusoch o obnovenie monarchie bol v roku 1921 definitívne detronizovaný. 1920 – 1921

Referencie
  1. KUČERA, Matúš. Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-217-8. S. 221.
  2. PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
  3. Hungary - History In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. KRŠÁK, Pavol, et al. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2009. Ďalej len ibidem. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 130.
  5. Maďarsko In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 7.
  6. KONTLER, Lazsló. Dějiny Maďarska. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. (Dějiny států.) Ďalej len Kontler. ISBN 978-80-7106-616-3. Kapitola Panovníci a hlavy státu; ministerští předsedové, s. 519 – 520.
  7. Ibidem, str. 131 – 137
  8. HONZÁK, František. Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-596-3. Kapitola XV. Panovníci a prezidenti, s. 764.
  9. Veľká ilustrovaná rodinná encyklopédia : Univerzálny obrazový sprievodca. 50 000 základných faktov o svete. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 80-7118-156-0. S. 416.
  10. Ibidem, str. 138 – 139
  11. Ibidem, str. 140 – 141
  12. Kontler, str. 521 – 523
  13. Ibidem, str. 220 – 223
  14. Ibidem, str. 326 – 329

Literatúra
  • KONTLER, László. Dějiny Maďarska. 2. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2008. ISBN 978-80-7106-616-3. S. 613.
  • PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
  • VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3.. vyd. Martin : Matica Slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4.
  • HOLČÍK, Štefan. Korunovačné slávnosti, Bratislava 1563–1830. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.