Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva

Toto je zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva.

Skratky:

Samostatný štát

V rámci Veľkej Moravy

Pozri aj Zoznam vládcov Veľkej Moravy

Staromaďarská/uhorská nadvláda (s prerušeniami)

Toto obdobie možno politicky rozčleniť takto:

  • do 955: vláda staromaďarských kniežat (v závislosti od autora buď úplne nezávislých od Arpádovcov, alebo síce z rodu Arpádovcov ale iných ako v Zadunajsku, alebo kombinácie, alebo sa uvádza, že išlo už v tomto období o údelné kniežatstvo Arpádovcov)
  • od 955: údelné kniežatstvo podliehajúce (v severnom Zadunajsku) vznikajúcemu uhorského štátu; 955 – 970 podľa niektorých zdrojov spočiatku priama nadvláda severozadunajských Arpádovcov (t. j. vznikajúceho uhorského štátu); poznámky:
    • podľa väčšiny autorov patrili do Nitrianskeho kniežatstva spočiatku len dnešné juhoslovenské nížiny (okrem Východoslovenskej) a severné stredné dnešné Maďarsko, postupne sa rozširovalo, no severné hranice dnešného Slovenska dosiahlo až pred svojim zánikom; naopak Steinhübel tvrdí, že hoci spomínané severné územia nemali maďarských obyvateľov, už od zač. 10. storočia uznávali nadvládu vládcov so sídlom v Nitre
    • cca 955 – cca 970/989/1001 príp. len zhruba v 70. rokoch: podľa niektorých (skôr starších) zdrojov bola časť Slovenska (v závislosti od autora západná časť či severozápadná časť či väčšina Slovenska) príp. celé Slovensko súčasťou Česka
    • 1001 – 1018/1029: kniežatstvo (podľa niektorých autorov väčšinu času len jeho časť) patrilo do Poľska
  • od 1048: „Tercia Pars Regni

Titul vládcov bol knieža. K tomu treba poznamenať, že:

  • pre roky 920 – 970 je možno vhodnejšie hovoriť iba o náčelníkoch
  • pre 11. storočie je titul knieža čiastočne sporný: prekladá sa v novších slovenských textoch ako aj v prvej polovici 20. storočia ako knieža, v druhej polovici 20. storočia do začiatku 90. rokov sa zvykol prekladať ako vojvoda
Ďurica 2003 Marsina 1995, 2000, 2001 Lexikón slov. dejín 1997 Kučera 2008 Steinhübel 2004 Dvořák 2005 Kronika Slovenska 1998 Ratkoš In: Dejiny Slovenska I. 1986
Üllő (Jeleg, Jelek, Jelec, Hulec) A (924 – ?) – Arpádov syn Üllő A (po 907 – ?) Üllő A (prvá pol. 10. stor. – ?) ? Lél (920 – 955), alebo Taš (920-?) a Lél (nasl.- 955)  – Taš je Lélov otec ale podľa Steinh. nie je totožný s Arpádovým vnukom Tašom ? niektorý Arpádov syn (cca 920 – ?) ?
Tevel A (nasl.)  – Arpádov vnuk Tevel A (nasl.) Tevel A (nasl.) Lél (? – 955)
Takšoň A (nasl.)  – Arpádov vnuk; aj (neskôr) uhorské veľkoknieža Takšoň A (nasl. – 947) – neskôr uhorské veľkoknieža Takšoň A (nasl.)
Gejza A (nasl. – 972)  – Takšoňov syn, neskôr uhorské veľkoknieža ? (947 – ?)  – 955 – 970 asi Slovensko súčasť Česka ? (? – cca 970) – v druhej polov. 10. stor. (do 1001) záp. Slovensko dočasne súčasť Česka Michal A (? – cca 970(?)) ? (955 – cca 970) uhorské veľkoknieža a knieža severovýchodného Zadunajska bol v tom čase Takšoň A Zulta (Zult, Žolt, Zoltán) A (955 – ?) (?)Takšoň (? – 70.roky)
?(? – 971)
Michal A (972 – ?977)  – brat Gejzu, Takšoňov syn Michal A (? – zač. 70. rokov) Michal A (cca 970 – cca 977) – pozri poznámku vyššie Ladislav Lysý A (cca 970(?) – cca 1029) – z toho 1001 – 1018 územie dobyté Poľskom Michal A (cca 970 – cca 995) Michal A (70. roky –(?)995) Michal A (cca 971 – 995)  – asi v 70. rokoch západné Slovensko dočasne súčasť Česka Michal A (70. roky – ?)  – pred rokom 1000 ale asi väčšina Slovenska súčasť Česka, Michal možno podrobený Přemyslovcom
Vazul (Vasil) A (?977 – 985) – Michalov syn Vazul a Ladislav Lysý (zač. 70. rokov – 995) Ladislav Lysý A (cca 977 – 995)  – pozri poznámku vyššie Ladislav Lysý A (nasl. – pred 1000) – pred rokom 1000 ale asi väčšina Slovenska súčasť Česka
Ladislav Lysý (Ladislav Holý, Vladislav Plešivý) A (985 – 995)  – Michalov syn
Vajk/Štefan A (995 – 997) – Gejzov syn, neskôr uhorský kráľ Vajk/Štefan A (995 – 997) Vajk/Štefan A (995 – 997) – pozri poznámku vyššie Vajk/Štefan A (cca 995 – 997) Vajk/Štefan A (cca 995 – ?) Vajk/Štefan A (995 – 997) ?(pred 1000 – 1018) ; počas a na území poľskej nadvlády vládol Prokuj (? – 1018) so sídlom asi vo Zvolene alebo Nitre
Ladislav Lysý A (997 – 1020); počas dobytia (časti) Slovenska Poľskom ? – 1018 vládol Prokuj (Ďula II.) (1013 – ?1018) so sídlom v Trenčíne Ladislav Lysý A ((?)997 – cca 1021) sem spadá dobytie Slovenska Poľskom Ladislav Lysý A (997-?)  – pozri poznámku vyššie; 1001 – 1018 Slovensko súčasť Poľska ?(997 – 1001) ?(997 – 1001) ?(997 – 1001)
Ladislav Lysý A (1001 – cca 1015) 1001 – 1029 súčasť Poľska Ladislav Lysý A (1001 – cca 1025) 1001 – 1018 súčasť Poľska Ladislav Lysý A (1001 – cca 1025/1029)
Imrich A (1020 – 1031) Štefanov syn Imrich A (cca 1021 – 1031) Besprim (cca 1029 – ?) Vazul A (1015 – 1029) pozri pozn. vyššie Vazul (1025 – pred 1031) Vazul A (cca 1025/1029 – cca 1030) Vazul A (1018 – 1031) Imrich A (? – 1031) len v Biharsku
Vazul A (nasl. – 1031) Vazul A (nasl. – 1031) Imrich A (1029 – 1031)k roku 1029 má doložený titul „knieža Slovenska“ ? (1030 – 1042)
Vazul A (1031 – 1037/?1038) Vazul A (1031 – (?)1037) ?(1031 – 1048) ?(1031 – 1048) ? (1031 – 1042)jeseň 1041-február 1042: doložené nearpádovské knieža Samuela Abu ? (1031 – 1042) ? (1031 – 1042)
Šebeš (Sebeš)(1037/?1038 – 1038) (?)Samuel Aba ((?)1037 – ?)
Samuel Aba(?) (1038 – 1041) - neskôr uhorský kráľ
?(1041 – 1042) ? (? – 1048)
Zubur (Zubor, Zobur) (1042) alebo Domoslav (Bohuslav, Bonuslaus, Damoslaus) A (1042) – v oboch prípadoch dosadenie Českom; Domoslav bol syn Ladislava Lysého Domoslav A (1042) Domoslav A (1042) Domoslav A (1042) Domoslav A (1042)
?(1042 – 1048) ?(1042 – 1046) ?(1042 – 1046) ?(1042 – 1048) ?(1042 – 1048)
Domoslav (1046 – 1048) Domoslav (1046(?)-1048)
Belo I. A (1048 – 1060) – syn Vazula, neskôr uhorský kráľ Belo I. A (1048 – 1060) Belo I. (1048 – 1060) Belo I. A (1048(?) – ?) Belo I. A (1048 – 1060) Belo I. A (1048 – ?) Belo I. A (1048 – ?) Belo I. A (1048(?) – ?)
Gejza I. A (1060 – 1074) a Ladislav I. A (1060 – 1077) – synovia Bela I., obaja neskôr uhorskí králi Gejza I. A (1060 – 1074) ?(1060 – 1064) ?(? – 1064) ?(1060 – 1063) Gejza I. A (? – ?) a Ladislav I. A (1064 – 1077) ?(? – 1063/64) ?(? – 1064)
Gejza I. A (1064 – 1074) Gejza I. A (1064-?) a Ladislav I. A (1064 – 1077(?)) Gejza I. A (1063 – 1074) Gejza I. A (1063/1064 – 1074) Gejza I. A a Ladislav I. (1064 – 1077)
Ladislav I. A (1074 – 1077) Ladislav I. A (1074 – 1077) Ladislav I. A (1074 – 1077) Ladislav I. A (1074 – 1077)
Lampert A (1074 – 1095) – syn Bela I. Lampert A (1074 – 1077) Lampert A (1077 – 1095) Lampert A (1077(?) – ?) Lampert A (1077 – 1095) ?(1077 – 1095) Lampert A (1077 – 1095) Lampert A (1077 – ?)
Álmoš A (1095 – 1106) – syn Gejzu I. Álmoš (1095 – 1105) Álmoš A (1095 – 1105) ?(do zač. 12. stor.) Álmoš A (1095 – 1108) Almoš A (1095 – (?)1106) Álmoš A (1095 – 1108) ?
x x x x ?(1108 – 1110) x x x

Vysvetlivky a poznámky:

  • Zdroje sú zoradené ľubovoľne; na prvom mieste je z technických príčin umiestnený Ďurica, pretože jeho delenie je najčlenitejšie
  • nasl. = nasleduje bezprostredne po predchádzajúcom
  • ? = údaj nie je v danom zdroji uvedený
  • (?) = neistý alebo v zdroji nejasne uvedený údaj
  • x = zdroj pre obdobie považuje Nitrianske kniežatstvo (vojvodstvo) za úplne zaniknuté

Zdroje tabuľky:

  • CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I: (do roku 1526). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1986.
  • ĎURICA, Milan S. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Lúč, 2003. 837 s. ISBN 80-7114-386-3.
  • DVOŘÁK, Pavel. Stopy dávnej minulosti. 4, Slovensko v Uhorskom kráľovstve. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2005. 240 s. ISBN 80-85501-29-5.
  • KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X.
  • KUČERA, Matúš. Slovenské dejiny. I, Od príchodu Slovanov do roku 1526. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008. 368 s. ISBN 978-80-89222-58-2.
  • Marsina, R.: Das Herzogtum Neutra (Nitra) und Ungarn. Vom Niedergang Großmährens bis zum Ende des 11. Jahrhunderts, in: Europas Mitte um 1000, Band 2, 2000
  • Marsina, R.: Political structures in Slovakia from the 7th till the 11 th century, in: Slovaks in the Central Danubian Region, 2001
  • Marsina, R.: Slovaken. In: Lexikon des Mittelalters, Band VII, 1995. ISBN 3-7608-8907-7.
  • STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
  • ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.