Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva
Samostatný štát
- ? (do cca 825)
- Pribina (cca 825 – 833) [neskôr vládca Blatenského kniežatstva – pozri Zoznam vládcov Blatenského kniežatstva ]
V rámci Veľkej Moravy
- ? (833 – cca 850)
- Svätopluk M (850/867 – 870)
- Ľudovít Nemec (870 – 871)
- Slavomír M (871)
- ? (871 – 894)
- Svätopluk II. M (894-?899/906)
- ? (906 – cca 920)
Pozri aj Zoznam vládcov Veľkej Moravy
Staromaďarská/uhorská nadvláda (s prerušeniami)
Toto obdobie možno politicky rozčleniť takto:
- do 955: vláda staromaďarských kniežat (v závislosti od autora buď úplne nezávislých od Arpádovcov, alebo síce z rodu Arpádovcov ale iných ako v Zadunajsku, alebo kombinácie, alebo sa uvádza, že išlo už v tomto období o údelné kniežatstvo Arpádovcov)
- od 955: údelné kniežatstvo podliehajúce (v severnom Zadunajsku) vznikajúcemu uhorského štátu; 955 – 970 podľa niektorých zdrojov spočiatku priama nadvláda severozadunajských Arpádovcov (t. j. vznikajúceho uhorského štátu); poznámky:
- podľa väčšiny autorov patrili do Nitrianskeho kniežatstva spočiatku len dnešné juhoslovenské nížiny (okrem Východoslovenskej) a severné stredné dnešné Maďarsko, postupne sa rozširovalo, no severné hranice dnešného Slovenska dosiahlo až pred svojim zánikom; naopak Steinhübel tvrdí, že hoci spomínané severné územia nemali maďarských obyvateľov, už od zač. 10. storočia uznávali nadvládu vládcov so sídlom v Nitre
- cca 955 – cca 970/989/1001 príp. len zhruba v 70. rokoch: podľa niektorých (skôr starších) zdrojov bola časť Slovenska (v závislosti od autora západná časť či severozápadná časť či väčšina Slovenska) príp. celé Slovensko súčasťou Česka
- 1001 – 1018/1029: kniežatstvo (podľa niektorých autorov väčšinu času len jeho časť) patrilo do Poľska
- od 1048: „Tercia Pars Regni“
Titul vládcov bol knieža. K tomu treba poznamenať, že:
- pre roky 920 – 970 je možno vhodnejšie hovoriť iba o náčelníkoch
- pre 11. storočie je titul knieža čiastočne sporný: prekladá sa v novších slovenských textoch ako aj v prvej polovici 20. storočia ako knieža, v druhej polovici 20. storočia do začiatku 90. rokov sa zvykol prekladať ako vojvoda
| Ďurica 2003 | Marsina 1995, 2000, 2001 | Lexikón slov. dejín 1997 | Kučera 2008 | Steinhübel 2004 | Dvořák 2005 | Kronika Slovenska 1998 | Ratkoš In: Dejiny Slovenska I. 1986 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Üllő (Jeleg, Jelek, Jelec, Hulec) A (924 – ?) – Arpádov syn | Üllő A (po 907 – ?) | Üllő A (prvá pol. 10. stor. – ?) | ? | Lél (920 – 955), alebo Taš (920-?) a Lél (nasl.- 955) – Taš je Lélov otec ale podľa Steinh. nie je totožný s Arpádovým vnukom Tašom | ? | niektorý Arpádov syn (cca 920 – ?) | ? |
| Tevel A (nasl.) – Arpádov vnuk | Tevel A (nasl.) | Tevel A (nasl.) | Lél (? – 955) | ||||
| Takšoň A (nasl.) – Arpádov vnuk; aj (neskôr) uhorské veľkoknieža | Takšoň A (nasl. – 947) – neskôr uhorské veľkoknieža | Takšoň A (nasl.) | |||||
| Gejza A (nasl. – 972) – Takšoňov syn, neskôr uhorské veľkoknieža | ? (947 – ?) – 955 – 970 asi Slovensko súčasť Česka | ? (? – cca 970) – v druhej polov. 10. stor. (do 1001) záp. Slovensko dočasne súčasť Česka | Michal A (? – cca 970(?)) | ? (955 – cca 970) uhorské veľkoknieža a knieža severovýchodného Zadunajska bol v tom čase Takšoň A | Zulta (Zult, Žolt, Zoltán) A (955 – ?) | (?)Takšoň (? – 70.roky) | |
| ?(? – 971) | |||||||
| Michal A (972 – ?977) – brat Gejzu, Takšoňov syn | Michal A (? – zač. 70. rokov) | Michal A (cca 970 – cca 977) – pozri poznámku vyššie | Ladislav Lysý A (cca 970(?) – cca 1029) – z toho 1001 – 1018 územie dobyté Poľskom | Michal A (cca 970 – cca 995) | Michal A (70. roky –(?)995) | Michal A (cca 971 – 995) – asi v 70. rokoch západné Slovensko dočasne súčasť Česka | Michal A (70. roky – ?) – pred rokom 1000 ale asi väčšina Slovenska súčasť Česka, Michal možno podrobený Přemyslovcom |
| Vazul (Vasil) A (?977 – 985) – Michalov syn | Vazul a Ladislav Lysý (zač. 70. rokov – 995) | Ladislav Lysý A (cca 977 – 995) – pozri poznámku vyššie | Ladislav Lysý A (nasl. – pred 1000) – pred rokom 1000 ale asi väčšina Slovenska súčasť Česka | ||||
| Ladislav Lysý (Ladislav Holý, Vladislav Plešivý) A (985 – 995) – Michalov syn | |||||||
| Vajk/Štefan A (995 – 997) – Gejzov syn, neskôr uhorský kráľ | Vajk/Štefan A (995 – 997) | Vajk/Štefan A (995 – 997) – pozri poznámku vyššie | Vajk/Štefan A (cca 995 – 997) | Vajk/Štefan A (cca 995 – ?) | Vajk/Štefan A (995 – 997) | ?(pred 1000 – 1018) ; počas a na území poľskej nadvlády vládol Prokuj (? – 1018) so sídlom asi vo Zvolene alebo Nitre | |
| Ladislav Lysý A (997 – 1020); počas dobytia (časti) Slovenska Poľskom ? – 1018 vládol Prokuj (Ďula II.) (1013 – ?1018) so sídlom v Trenčíne | Ladislav Lysý A ((?)997 – cca 1021) sem spadá dobytie Slovenska Poľskom | Ladislav Lysý A (997-?) – pozri poznámku vyššie; 1001 – 1018 Slovensko súčasť Poľska | ?(997 – 1001) | ?(997 – 1001) | ?(997 – 1001) | ||
| Ladislav Lysý A (1001 – cca 1015) 1001 – 1029 súčasť Poľska | Ladislav Lysý A (1001 – cca 1025) 1001 – 1018 súčasť Poľska | Ladislav Lysý A (1001 – cca 1025/1029) | |||||
| Imrich A (1020 – 1031) Štefanov syn | Imrich A (cca 1021 – 1031) | Besprim (cca 1029 – ?) | Vazul A (1015 – 1029) pozri pozn. vyššie | Vazul (1025 – pred 1031) | Vazul A (cca 1025/1029 – cca 1030) | Vazul A (1018 – 1031) Imrich A (? – 1031) len v Biharsku | |
| Vazul A (nasl. – 1031) | Vazul A (nasl. – 1031) | Imrich A (1029 – 1031)k roku 1029 má doložený titul „knieža Slovenska“ | ? (1030 – 1042) | ||||
| Vazul A (1031 – 1037/?1038) | Vazul A (1031 – (?)1037) | ?(1031 – 1048) | ?(1031 – 1048) | ? (1031 – 1042)jeseň 1041-február 1042: doložené nearpádovské knieža Samuela Abu | ? (1031 – 1042) | ? (1031 – 1042) | |
| Šebeš (Sebeš)(1037/?1038 – 1038) | (?)Samuel Aba ((?)1037 – ?) | ||||||
| Samuel Aba(?) (1038 – 1041) - neskôr uhorský kráľ | |||||||
| ?(1041 – 1042) | ? (? – 1048) | ||||||
| Zubur (Zubor, Zobur) (1042) alebo Domoslav (Bohuslav, Bonuslaus, Damoslaus) A (1042) – v oboch prípadoch dosadenie Českom; Domoslav bol syn Ladislava Lysého | Domoslav A (1042) | Domoslav A (1042) | Domoslav A (1042) | Domoslav A (1042) | |||
| ?(1042 – 1048) | ?(1042 – 1046) | ?(1042 – 1046) | ?(1042 – 1048) | ?(1042 – 1048) | |||
| Domoslav (1046 – 1048) | Domoslav (1046(?)-1048) | ||||||
| Belo I. A (1048 – 1060) – syn Vazula, neskôr uhorský kráľ | Belo I. A (1048 – 1060) | Belo I. (1048 – 1060) | Belo I. A (1048(?) – ?) | Belo I. A (1048 – 1060) | Belo I. A (1048 – ?) | Belo I. A (1048 – ?) | Belo I. A (1048(?) – ?) |
| Gejza I. A (1060 – 1074) a Ladislav I. A (1060 – 1077) – synovia Bela I., obaja neskôr uhorskí králi | Gejza I. A (1060 – 1074) | ?(1060 – 1064) | ?(? – 1064) | ?(1060 – 1063) | Gejza I. A (? – ?) a Ladislav I. A (1064 – 1077) | ?(? – 1063/64) | ?(? – 1064) |
| Gejza I. A (1064 – 1074) | Gejza I. A (1064-?) a Ladislav I. A (1064 – 1077(?)) | Gejza I. A (1063 – 1074) | Gejza I. A (1063/1064 – 1074) | Gejza I. A a Ladislav I. (1064 – 1077) | |||
| Ladislav I. A (1074 – 1077) | Ladislav I. A (1074 – 1077) | Ladislav I. A (1074 – 1077) | Ladislav I. A (1074 – 1077) | ||||
| Lampert A (1074 – 1095) – syn Bela I. | Lampert A (1074 – 1077) | Lampert A (1077 – 1095) | Lampert A (1077(?) – ?) | Lampert A (1077 – 1095) | ?(1077 – 1095) | Lampert A (1077 – 1095) | Lampert A (1077 – ?) |
| Álmoš A (1095 – 1106) – syn Gejzu I. | Álmoš (1095 – 1105) | Álmoš A (1095 – 1105) | ?(do zač. 12. stor.) | Álmoš A (1095 – 1108) | Almoš A (1095 – (?)1106) | Álmoš A (1095 – 1108) | ? |
| x | x | x | x | ?(1108 – 1110) | x | x | x |
Vysvetlivky a poznámky:
- Zdroje sú zoradené ľubovoľne; na prvom mieste je z technických príčin umiestnený Ďurica, pretože jeho delenie je najčlenitejšie
- nasl. = nasleduje bezprostredne po predchádzajúcom
- ? = údaj nie je v danom zdroji uvedený
- (?) = neistý alebo v zdroji nejasne uvedený údaj
- x = zdroj pre obdobie považuje Nitrianske kniežatstvo (vojvodstvo) za úplne zaniknuté
Zdroje tabuľky:
- CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I: (do roku 1526). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1986.
- ĎURICA, Milan S. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Lúč, 2003. 837 s. ISBN 80-7114-386-3.
- DVOŘÁK, Pavel. Stopy dávnej minulosti. 4, Slovensko v Uhorskom kráľovstve. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2005. 240 s. ISBN 80-85501-29-5.
- KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X.
- KUČERA, Matúš. Slovenské dejiny. I, Od príchodu Slovanov do roku 1526. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008. 368 s. ISBN 978-80-89222-58-2.
- Marsina, R.: Das Herzogtum Neutra (Nitra) und Ungarn. Vom Niedergang Großmährens bis zum Ende des 11. Jahrhunderts, in: Europas Mitte um 1000, Band 2, 2000
- Marsina, R.: Political structures in Slovakia from the 7th till the 11 th century, in: Slovaks in the Central Danubian Region, 2001
- Marsina, R.: Slovaken. In: Lexikon des Mittelalters, Band VII, 1995. ISBN 3-7608-8907-7.
- STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
- ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.