Uhorské kniežatstvo

Arpádova busta v Arpádovom parku v Maďarsku

Maďarské kočovné kmene našli v nových sídlach vyspelejšiu kultúru roľníkov pod ochranou Veľkej Moravy a viedli výbojné vojny proti susedom. V roku 896 sa stal Arpád vládcom kmeňov a pod Arpádovým velením snáď v roku 902 alebo 903 porazil vojsko Veľkej Moravy. V roku 906 však bol porazený bavorskými vojskami a veľkomoravským kniežaťom Mojmírom II. Posilnenia svojej pozície sa Arpád dočkal vďaka Frankom, ktorí pozvali na rokovania a zabili maďarských veľmožov. Arpád viedol vojnu proti Bavorom, ktorých v roku 907 poráža pri Brezalauspurcu (dnešná Bratislava). Pretože sa nezachovali pramene o zapojení vojsk Veľkej Moravy, s rokom 907 je už spojený rozpad Veľkej Moravy a slovanské kniežatá sa podriaďujú vo výbojných bitkách Maďarom. Nastáva usídľovanie Maďarov v Podunajskej nížine a preberanie kultúry a spôsobov obrábania pôdy od vyspelejších slovanských susedov.

Arpádovi následníci pokračujú vo výbojoch, ktoré smerom na západ zastavuje až bitka pri Lechu v roku 955. Maďari následne prechádzajú k usadlému spôsobu života a Arpádovci pomaly upevňujú po vzore európskych mocností svoju zvrchovanú moc a pevne sa ujímajú vlády. Prijímajú kresťanstvo za svoje náboženstvo a od čias prvého uhorského kráľa Štefana I. ho tiež horlivo šíria po celej krajine. Pôvodné prevažne slovanské obyvateľstvo bolo nútené asimilovať a prijať nadvládu uhorského kráľa. Ako na juhu v oblasti Blatnohradu a Panónie na západe, tak aj na severe v oblasti Nitrianskeho kniežatstva prevzali od miestnych obyvateľov časť poľnohospodárstva, remeslá a zo začiatku aj spôsob štátnej správy.