Liga za vylúčenie Ázijcov

Liga za vylúčenie Ázijcov bola založená 67 odborovými zväzmi 14. mája 1905 v San Franciscu. Na jej prvom zasadnutí sa zúčastnili vodcovia odborov (a európsky prisťahovalci) Patrick Henry McCarthy z odborového zväzu stavebných remeselníkov a Andrew Furuseth a Walter McCarthy z odborového zväzu námorníkov. Za cieľ si stanovili rozširovať antiázijskú propagandu a získať vplyv na právne predpisy obmedzujúce prisťahovalectvo z Ázie. Špecificky sa zamerali na Japoncov, Číňanov a Kórejčanov. Liga bola takmer okamžite úspešná v nátlaku na radu pre vzdelávanie mesta San Francisco s cieľom segregovať ázijské školopovinné deti od ostatných detí. V roku 1908 bola Liga za vylúčenie ázijcov pridružená v 231 organizáciách, z nich bolo 195 odborových organizácií.

Kalifornský generálny prokurátor Ulysses S. Webb vyvinul veľké úsilie na presadzovanie právnych predpisov voči ázijským vlastníkom nehnuteľností.

Škody po nepokojoch vo Vancouveri v septembri 1907, ktoré viedla liga za vylúčenie Ázijcov

Pod záštitou obchodnej rady vznikla vo Vancouveri v Britskej Kolumbii 12. augusta 1907 sesterská organizácia s rovnakým menom. Jej deklarovaným cieľom bolo "držať prisťahovalcov z Orientu mimo Britskej Kolumbie." 7. septembra toho istého roku vypukli vo Vancouveri nepokoje, keď členovia Ligy po počúvaní zapálených rasistických prejavov vo vancouverskej radnici zaútočili na miestnu čínsku štvrť - Chinatown. Niekoľkotisícový dav kričal rasistické heslá, ničil obchody a spôsobil škody za niekoľko tisíc dolárov. Rozzúrený dav sa následne vydal do japonskej štvrte - Japantownu, ktorého obyvatelia boli pred jeho vyčíňaním varovaní a vyzbrojili sa palicami a fľašami, ktorými sa bránili. Počet členov tejto rasistickej organizácie sa bezprostredne po nepokojoch zväčšil, no hneď na nasledujúci rok sa začal zmenšovať.[1]

Činnosť AEL sa znovu obnovila na začiatku 20. rokov, keď mala v celej provincii približne 40 000 členov. V tomto období bol v roku 1923 schválený zákon o prisťahovalectve z Číny, tzv. Chinese Immigration Act, ktorým sa prakticky ukončila čínska emigrácia do Kanady.[2]

Ďalším významným (aj keď nepriamym) dôsledkom činnosti AEL bolo, že vancouverské nepokoje z roku 1907 viedli ku vzniku prvých protidrogových zákonov v Kanade. Minister práce a budúci premiér William Lyon Mackenzie King bol vyslaný, aby vyšetril nepokoje a nároky na náhradu škody zo strany obetí. Jednu žiadosť predložili výrobcovia ópia, čo vyvolalo vyšetrovanie miestnej drogovej scény Kingom. Podľa neho bolo zvlášť alarmujúce, že užívanie ópia sa šírilo medzi mladými bielymi ženami. Na základe týchto odhalení bol neskôr schválený federálny zákon zakazujúci výrobu, predaj a dovoz ópia, morfia, heroínu, kokaínu a kanabisu na iné ako medicínske účely.[3]

Obidve tieto rasistické organizácie boli produktom celkovej atmosféry rasizmu bieleho obyvateľstva voči ázijcom, ktorý pretrvával v Spojených štátoch a Kanade od počiatku 19. storočia a ktorý kulminoval zavedením tzv. dane z hlavy (Head Tax) v Kanade a internáciou američanov a kanaďanov japonského pôvodu počas druhej svetovej vojny.

• Asiatic Coolie Invasion (po anglicky)
• History of Metropolitan Vancouver (po anglicky)